Nie je to tak zlé, pretože ťa chcem

POZOR YAOI

,,Hej, ty!" ozvalo sa ulicou a zvedavý blondiačik sa otočil. Presne v tej chvíli mu na tvári pristál kameň a zanechal mu na tvári dlhý škrabanec. Prekvapenému chlapcovi, ktorý také niečo nečakal vyhŕkli slzy. Pohľad sa mu rozostril a tak zatriasol hlavou, aby sa zbavil otravných sĺz. Zároveň zbadal útočníka, ktory stál oproti nemu.

Bol to muž okolo štyridsiatky, ktorého nikdy predtým nevidel. Díval sa na neho nahnevane, akoby niečo spravil, ale chlapec nevedel čo.

Zmätene naklonil hlavu nabok.

Muž sa len viac zamračil a zdvihol zo zeme ďalší kameň.

,,Mal by si zmiznúť, aj tak ťa tu nikto nechce!" zakričal na chlapca a hodil kameň. Blondiak sa mu obratne vyhol, predsa len, bol ninja.

,,Prestaňte," snažil sa ho slušne zastaviť, muž ho však nepočúval a na tvári sa mu objavil šialený výraz.

,,Obludy by mali zomrieť!" zavrčal na chlapca, hodil po ňom kameň a zmizol v tme.

Zostal tam stáť sám a nechápavo sa díval smerom, kde muž zmizol.

Prečo sa mi to zase stalo?

Nechápal to, ale toto nebol prvý útok na neho. Už toľkokrát sa dedinčania nahnevali, keď ho zbadali. A potom mu nadávali... Ale nikto nezašiel ešte tak ďaleko, ako tento muž.

Ucítil na líci chladnú tekutinu a prešiel si tade rukou. Zostala mu na nej jasnočervená krv. Rukou však aj naďalej ohmatával miesto, aby zistil, aké veľké je jeho zranenie.

Smutne sklopil zrak a vybral sa smerom k svojmu domu. Po líci mu stekali malé slané kvapky, ktoré sa miešali s krvou a spôsobovali mu tak ešte väčšiu bolesť.

Pred svojím bytom to už nevydržal a klesol na zem. Oprel sa chrbtom o chladné dvere a rukami si objal kolená.

Prečo mi to stále robíte? Čo som vám spravil? Prečo len ja?

Rukávom si slzy začal utierať, nechcel už plakať. To ninjovia predsa nerobia.

Už nikdy nebudem plakať...

***

,,Naruto, čo sa ti preboha stalo?!" zvolala ružovovlasá dievčina, keď zbadala svojho tímového parťáka.

,,Nič," odpovedal jej namrzene, nechcel to s nikým rozoberať a už vôbec nie s ňou.

,,Jasné, nič...Tak prečo máš na tvári taký obrovský škrabanec? Nehovor mi, že sa ti tam sám v noci objavil!"

Stále sa na neho dívala tak nahnevane. Narutovi to niekoho pripomenulo a tak odvrátil zrak.

Dievča by zrejme pokračovalo, keby sa tam neobjavil Sasuke, jej milovaný idol. Ihneď prestala venovať pozornosť Narutovi.

,,Saasuke-kuun, ako sa máš?" zapišťala a jej oči hltali každý jeho pohyb.

,,Daj mi pokoj, Sakura," zavrčal podráždene a začal ju ignorovať, jej to však neprekážalo a pokračovala s vypytovaním.

Naruto to celé znechutene sledoval. Toto sa opakovalo zakaždým. Nevedel si pomôcť, ale už mu to začínalo liezť na nervy. Vlastne mu liezlo na nervy už všetko.

Keby len tak všetci zmizli.

S povzdychom zavrel oči a zaklonil hlavu. Keď ich znovu otvoril, uvidel jasne modrú oblohu. Usmial sa. Ani obláčik, také dni najviac miloval.

,,Takže ste tu už všetci," ozvalo sa a všetci traja začali venovať pozornosť sivovlasému mužovi, ktorý práve prišiel.

Ten sa na nich veselo usmial a prešiel ich pohľadom. Na Narutovej tvári sa na chíľu zastavil.