Povedz že ma miluješ

PART 1 - Byt číslo 22

Bola mi zima. Oveľa zimšie ako zvyčajne.

- "Hej Clark, dávaj pozor. V tej krabici mám dôležité veci."

- "Kľud zlato, dávam na to pozor ako na moje vlastné." Hodil na mňa úsmev alá Casanova a žmurkol jedným okom. Čistý Clark.

- "Už som ti povedala aby si ma nevolal zlato." poznamenala som zatiaľ čo som rukou podopierala veľké presklené dvere v kovovom ráme. Toto mi robil zakaždým. Vedel, že ma to vedelo nesmierne vytočiť. Hlavne keď ma tak nazval v spoločnosti. Clark bol jeden z tých ľudí ktorí milovali provokovať všetkých na okolo. Hneď ako zbadal príležitosť niekoho podpichnúť, neváhal. Niekedy mi táto jeho super vlastnosť liezla poriadne na nervy, ale rodinu si nenavyberáte. Niekde v hĺbke srdca som Clarka mala skutočne rada, ale nikdy som mu to nejako extra nedávala pocítiť.

- "Kam to chceš?" opýtal sa a pozeral na mňa jeho veľkými hnedými očami, takmer uplne skrytími pod hustým obočím.

- "Na tretie." usmiala som sa a pustila dvere ktoré sa následne silno zabuchli.

- "Načo ti vlastne budú všetky tieto haraburdy Mia?" opýtal sa zatiaľ čo sme čakali na výťah. Nemala som chuť mu odpovedať na túto otázku. Vlastne, sama som nevedela načo všetko ťahám so sebou. Nostalgický vzťah k veciam? Lenivosť? Alebo som to robila len zo zvyku? Popravde, netuším. Už som si na to tak nejako zvykla, robím to zakaždým keď sa niekde sťahujem. Možno to znie blbo keď 19 ročná baba povie "zakaždým keď sa sťahujem", ale ja na to právo mám. Hoci mám len 19, žijem život o akom sníva takmer každá tínedžerka. Občas však veci nie sú také ako si to všetci predstavujú.

- "Hmm..." mykla som plecom, nemala som chuť rozoberať túto tému. Clark nepovedal nič, poticho zdvihol krabicu s "haraburdami" zo zeme a vošiel do výťahu. Prstom som vyhľadala tlačidlo s číslom 3 a výťah k nám z ničoho nič prehovoril "Vitajte, veziem Vás na poschodie číslo tri." Povedala dáma a my sme sa s Clarkom rozosmiali.

- "Tomuto sa povie výťah vyvolených." poznamenal Clark.

- "Prajem príjemný deň." znovu sa ozvala pani z výťahu. Ďakujem veľmi pekne teta. Už sa teším ako budem týmto výťahom jazdiť niekoľko krát denne, asi ma z nej porazí.

- "Nechám ti to pred dverami. Idem aj pre tie ďalšie." povedal Clark a kývol mi že sa hneď vráti. Strčila som kľúč do zámky. Clark vošiel do výťahu a ja som v dozvukoch počula pani z výťahu ako mu znovu želá príjemný deň. Zasmiala som sa sama pre seba a vošla dnu. Vyzula som si opätky a obula staré dobré conversy. Na zrkadle hneď oproti mojim dverám som našla odkaz - "Dobrý deň! Vitajte v novom. Dúfam že sa Vám tu bude páčiť a rýchlo sa zabývate. Ak by ste mali nejaký problém, môžete ma kontaktovať na čísle 967 25 8989 alebo skočte za mojim synom - byt číslo 22. :) Prajem príjemný deň." Milé. Ako vidím, slovné spojenie "príjemný deň" je akýmsi ich heslom.