Povedz že ma miluješ

PART 2 - Dôležitý meeting

- Sakra! Rýchlosťou blesku som vystrelila z postele a pozrela sa na drevené, digitálne hodinky. 08:20. Ó nie, nie, nie, nie. Povedzte mi že sa mi iba sníva. Rýchlo som si musela dať dokopy dve a dve. "Fajn. Je osem dvadsať, včera som sa presťahovala. Dneska o 09:00 mám byť na dôležitom meetingu. Bývam 30 minút od miesta stretnutia, čo znamená že mám presne 10 minút na to aby som sa vychystala. Krása." Začala som sa rozprávať sama so sebou. Rýchlo som sa presunula na chodbu kde mi cestu zatarasili obrovské škatule. Ó áno, Clark vďaka, lepšie si ich už ani rozmiestniť nemohol. Začala som sa brodiť chodbou plnou škatúľ. Hľadala som tú s nápisom "To najdôležitejšie". Pamatala som si, že do tejto krabice som si dala SOS veci a kozmetiku. Konečne som ju našla. Hľadanie mi zabralo celú večnosť. Umývanie zubov, maľovanie sa a vybratie outfitu mi trvalo dokopy 5 minút. Vlastný rekord. Nikdy v živote som nezaspala na žiadne stretnutie. Určite za všetko môže to sťahovanie. Môj život ma momentálne vyčerpáva viac než dosť. Prehodila som si cez seba veľký, béžový baloňák, jedným okom mrkla do zrkadla či vyzerám aspoň ako tak normálne a odomkla dvere. Nemala som čas na privolávanie výťahu, preto som rýchlo zbehla dole schodmi. Otvorila som veľké vchodové dvere a hneď som uvidela Kristiana. Rozpačite pocupkával pred veľkou čiernou limuzínou v obleku ktorý vyzeral ako nový. Chápala som že bol nervózny, veď sme sa dohodli že tu budem presne o ôsmej.

- "Slečna mešká." poznamenal s rozpačitým úsmevom a okamžite otvoril dvere. Popravde, nemala som chuť mu vysvetlovať prečo som zaspala. Nemo som mykla plecami a rýchlo si sadla do auta. Kristian sa už na nič nepýtal. Videl, že som nervózna tak ma radšej nechal na pokoji. Z kabelky som si vybrala vypracované plány a papiere a využila pol hodinu jazdy autom najlepšie ako sa dalo. Včera som z vyčerpania zaspala a úplne zabudla na dnešný meeting.

Prevapivo sa mi za tých 30minút strávených v aute podarilo dohnať zameškané a tak som sa cítila dostatočne pripravená.

- "Držím palce, vy to zvládnete, ako vždy." utešoval ma Kristian zatiaľ čo mi držal dvere a podával ruku na pomoc.

- "Aspoň niekto mi verí." usmiala som sa a objala ho. Kristian bol ako môj druhý otec. "Prídte o druhej, to by už malo byť po všetkom." nepovedal nič len prikývol a nastúpil naspäť do auta.

Nikdy v živote som sa nejakého blbého meetingu nebála tak ako teraz. Stála som pred obrovskou sivou budovou s obrovským nápisom "Greys". Po celom tele som mala zimomriavky a moje nohy sa akosi nechceli pohnúť z miesta. Ľudia do mňa vrážali zo všetkých strán, no mnou to ani nehlo. Bola som ako prikovaná. "No tak, Mia. teraz to už nesmieš vzdať, toto je to o čo si sa snažila dlhé mesiace." snažila som sa podporiť samú seba. Po hodnej chvíli som sa konečne odhodlala vnoriť sa do obrovskej budovy plnej ľudí, od upratovačiek až po šéfov. Cítila som sa neskutočne malinká. Čo tu vlastne robím medzi týmito ľudmi? Veď mám len 19. Väčšina deciek v v mojom veku sa ožiera každý piatok a užíva si život tínedžera. Ja namiesto piatkových party vypracovávam plány chodím na meetingy a na mne záleží buducnosť tisícov ľudí. S malou dušičkou som sa rozhodla pridať k davu ľudí ktorí sa hemžil zo strany na stranu. Kebyže si ráno neobujem podpätky, momentálne by som nič nevidela. Vrážala som do ľudí, a oni vrážali do mňa. Snažila som sa predrať na recepciu, aby som sa mohla zahlásiť.

- "Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?" spýtala sa ma jedna z recepčných, zatiaľ čo si dopisovala číšla na papier.

- "Rada by som sa záhlásila, meeting 909." odpovedala som prosto a vytiahla z tašky malý preukaz o totožnosti.

- "Oh slečna Blaire, ospravedlňujem sa. Neuvedomila som si, že ste to vy. Hneď to bude."

- "Len Mia prosím. To je v poriadku, ku všetkým zákazníkom sa predsa máte správať rovnako." Usmiala som sa. Nenávidím keď sa ku mne niekto chová ako ku kráľovnej. Síce je pravda, že si rada udržiavam istú autoritu u ľudí okolo mňa, od nikoho však neočakávam nadmerne zdvorilé chovanie sa. Aj ja som len človek.

- "Nech sa páči, 18te poschodie, miestnosť 127." Podala mi už očipovanú kartu totožnosti. Poďakovala som sa a rýchlosťou blesku zamierila k výťahu. Akúrat som stihla nastúpiť. Moje hodinky ukazovali čas 08:58. Bola som si vedomá, že na čas to už nemám šancu stihnúť. Pri dôležitých meetingoch ako je tento, sa ľudia stretávaju aj 20 min pred začatím. Výťah konečne dorazil na 18te poschodie a ja som sa tak mohla rýchlo presunúť do miestnosti čislo 127. Naštastie som poznala hlavné stavebné plány tejto budovy a tak som vedela ktorým smerom sa vydať. Opatrne som stlačila klučku na dverách a s úsmevom vošla dovnútra. Všetké pohľady zrazu smerovali na mňa a čakali vysvetlenie.

- "Ospravedlňujem sa, ranná premávka, veď to poznáte." Nemohla som im povedať pravdu. Nemohla som im prezradiť čo sa skutočne stalo, potrebovala som si udržať svoju hrdosť a autoritu.

- "Mia, Mia, dobré ráno. Zaujímavé, pred pár hodinami sme vydali článok o podozrivo prázdnych cestách za posledných 48hodín. " Poznamenal Mike. Samozrejme, že si svoje uštipačné poznámky nemôže nechať nikdy pre seba. Zakaždým keď má možnosť ma potopiť tak sa jej chytí.

- "Tak to som zrejme išla zlou cestou." ironicky som sa usmiala zatiaľ čo som mu hladela priamo do očí.

- "Hádam sa tu teraz nemienite hašteriť ako malé deti." nepríjemne poznamenala staršia, no stále dobre vyzerajúca pani. Rýchlo som si ju očami celú premerala. Samozrejme mi ako fashion redaktorke, do očí prvé padli topánky of Tiffanyho. Tie ju vyšli aj na niekoľko desiatok stovák eur. Ani zvyšok outfitu nebol na zahodenie. Čierna, púzdrová sukňa jej odhaľovala nohy od kolien dolu a čierne sako mala zapnuté len na jeden gombík. Celý jej outfit bol vystavaný presne podľa módneho kódexu. Pani sa buď vyzná alebo ma výborného módneho poradcu.

- "Oh Mia, až si ešte spomínaš," Ruku jemne natiahol k panidobrývkusalodičkyodtifanyho a pousmial sa „Irena." Irena Grey, najúspešnejšia finančná poradníčka v širokom okolí. Mama Mikea Greya. Ako to, že mi to nedošlo skôr? Cítila som sa ako úplný idiot. Žena s ktorou som sa stretávala dlhé roky mi teraz prišla ako úplne neznáma osoba.

- "Rada vás znovu vidím." natiahla som ruku pred seba a usmiala sa. Nie že by som rodinu Grey mala nejako extra v láske, dnes tu ide o veľa. Podanie ruky mi opätovala a pohľadom naznačila, že by sme sa konečne mohli dostať k podstate veci. Potichu som odsunula jedinú voľnú stoličku a zložila svoje veci. Bola som pripravená to dnes vyhrať a prehru som si ani náhodou nepripúštala.

- "Tak a to by sme na dnes mali." povedala som zatiaľ čo som si zbierala moje plány do jedného veľkého šanónu. Zdalo sa mi že všetci súhlasia. Ľudia vyzerali byť nadmieru spokojný a z meetingu odchádzali s úsmevom.

- "Nie, nie, nie. Toto vám určite nedovolím." začala sa ohradzovať Irena, hneď čo podišla k mojej stoličke.

-„Nepovedala by som že máte veľmi na výber." Napriek tomu že som mala chuť sa usmievať, snažila som sa zachovať si kamennú tvár. Grey company sa mi už dlhé mesiace snaží dostať pod kožu. Hľadajú moje slabiny aby mohli zaútočiť na tom správnom mieste. Irena je očividne zvyknutá dostať všetko na čo si ukáže, presne ako ja. Jediný rozdiel medzi nami je, že ja na veciach ktoré chcem pracujem tvrdo a poctivo. Irena však nie je jedna z tých ktorých poctivá robota ohuruje, je ochotná ísť aj cez mŕtvoly.

- „Buď všetko alebo nič. Odmietam spolupracovať s takouto..pche..konkurenciou." Vyhrážala sa mi.

- „Pozrite sa, hlavný redaktori spoločne s vaším synom súhlasili s mojím návrhom. Myslím, že tým ste jasne dostali odpoveď na vašu otazku. Žiadny prepis sa konať nebude. Štyri kolaboračné príspevky našich dvoch vydavatelstiev a tam sme skončili." Pevne som uchopila šanón s plánmy na ktoré som bola dnes oprávnene hrdá a zamierila ku dverám. „Prajem pekný deň." Uštipačne som sa usmiala na Mikea, ktorý nás celý ten čas pozoroval od dverí.

- „Nápodobne." Odvetil a nadvihol husté takmer čierne obočie ktoré mu dokonale ladilo s jeho čokoladovými očami. Ruky mal zastrčené vo vreckách a jedným plecom sa opieral o rám dverí. Keď sa cez neho snažila opatrne prekĺznuť, do nosa mi udrela známa chlapčenská vôňa. Voňal presne ako pred tromi rokmi.

Tak a je tu druhá časť. Z pilotnej časti ste sa bohužial veľa nedozvedeli, ale už sa nám veci pomaly začínajú vyjasnovať. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Budem rada za každý názor, like, komentár <3