Fucking dangerous couple

9 časť

Úprimné samá som nevedela do čoho idem, v jednej polovici som sa bála, a v tej druhej som malá chuť ho zabiť a  urobiť mu všetko zlé čo on narobil iným, nevedela som presne kde mám namierené ísť, prechádzala som po ulici, len až vtedy ma napadlo že mám ísť do parku, určite tam bude, pomyslela som si. Nebola som si stým na 100% istá, jednoducho mi niečo hovorilo 'choď tam'. Možno som mohla být šialená, šialená ale z neho.

Už ma to nebavilo. Správy v televíznych novinách o ňom, každý článok o ňom, o vraždách, o krádežiach, všetko bolo o ňom.

Sadla som si na lavičku a čakala, najprv pár minút, potom pol hodinu. Práve vtedy kedy som si to chcela už konečne vyriešiť z očí do očí, on tu jednoducho nebol.

Bola som sklamaná, nie z toho že tu nebol ale z toho že som to raz a navždy nevyriešila. Nedokázala som sa len tak vrátiť domov bez toho aby som aspoň niečo nevyriešila, teraz šlo o veľa. O moju rodinu, na ktorú nedám dopustiť. I keď je pravda že nemôžem prísť len tak do parku, a čakať že tam bude.

Chcela som ísť preč, ďaleko preč. Bol tu jeden problém, nemalá som kam. Bola som samá, v tej chvíli som vedela že nemám ísť kde, na koho sa obrátiť, keby som to spravila čo som chcela skončil by mŕtvy v tej jeho "hre". Postavila som sa na odchod keď som počula smiech, šialený smiech.

"Hahaha čakala si že neprídem? Oh zlato to by som si nenechal újsť" otočila som sa, a ja som sa konečne mohla zoznámiť s Jokerom, nevyzeral tak ako ho všetci opisovali, bol iný. Zelené vlasy a pery vymaľované do úsmevu. Vôbec nepôsobil na mňa tak hrozné že by som sa ho bála.

"Mala by som sa báť?" arogantné som sa naňho usmiala, ale on sa už neusmieval, žeby som ho vyviedla z mieri? Fakt že som ho vyviedla z mieri ma uchvátil, robilo ma to viac odvážnejšiou.

" Mačička mohla by si sa" priblížil sa ku mne, a ja som robila všetko možné aby som mu hneď na mieste nedala facku, nuž musela som sa kľudnit.

" Čo chceš odo mňa? Tie všetky vraždy ti až tak robia dobré že sa v kuse ako pripečeny smeješ? Urob mi jednú láskavosť" priblížila som sa k nemu viac, mal to byť znak toho že sa ho nebojím ale neurobila som dobré hneď pri najbližšej možnosti má sotil k stene, moje ruky sa triasli, a moje nohy boli ako želatíny ale nevzdala som sa.

"Za prvé nerobím láskavosti, jedine kto tu bude robiť láskavosť budeš jediné ty zlatko" prebijal ma očami, ako keby sa v nich snažil hľadať niečo čo nemôže vo vnútri mňa nájsť. " A za druhé neviem či si v pozícii aby si mi tu hovorila čo mám robiť a čo nemám robiť" skonštatoval.

Povzdychla som si, bola som v pasci. Snažila som sa myslieť si že som silná a že sa ho nebojím ale tým som sa jediné dostala do jeho pasce. Nadýchla som sa a premýšľala ako sa dostať preč čo najrýchlejšie.

"Možno nie som v pozícii aby som ti hovorila čo máš a nemáš robiť, ale ja nie som hračka" nohou som ho rýchlo udrela do jeho bolestivého miesta, rýchlo som mu utiekla z pasce v ktorej som bola.

"A že sa ťa všetci boja, nechaj ma zasmiať sa si úbohý, a teraz ti môžem len ukázať ako odídem a ty sa tu budeš zvíjať v bolestí presne tak ako si ublížil iným" zasmiala som sa na ňom, vedel že mu teraz nemá kto pomôcť, bola som tu len ja a on, nikto iný.

Konečne nová časť je tu! Normálne som šťastná že som túto časť konečne vydala. Tak čo ? Je to tu, tá chvíľa kedy sa Joker a Harley stretli a ja som taká šťastná že to už môžete čítať. 🔥😊 Dúfam že sa vám časť páčila a ak hej tak by som rada vedela vás názor 💞.