Je desať hodín večer a ja som sa vrátila z pohrebu.
Vyzliekla som si kabát a išla som si dať niečo do kuchyne na jedenie. Zrazu som začula plač mojho syna v jeho izbičke. Prišlo mi to divné. Prečo? Veď som sa práve vrátila z jeho pohrebu.Tak ahojte!
Nová tvorba. Začali ma baviť kreepy pasty tak som sa rozhodol že začnem takú zbierku písať. Tak ja dúfam že sa Vám bude páčiť. NEZABUDNITE NA VOTE A COMENT ❤