Anjel smrti✔

¤16¤

Ráno som sa zobudila nevyspatá a celkovo mrzutá. To sa stáva keď idete spať o tretej a budík vás hrozivým mŕtvoly budiacim zvukom zobudí.

Chcela som vraždiť všetko naokolo aj ten hnusný kávovar, ktorý pípal na znak toho že už môj života budič je hotový.

Po všetkých mojich ranných rituáloch som vybehla do rušných ranných ulíc. Zo včerajšou akciou som bola nadmieru spokojná. Teraz príde ta pokojná časť kedy budem vedieť všetko o jeho živote a všetko budem zaznamenávať. Taká pohoda.

A potom príde to najhoršie s tejto akcie. Osobné stretnutie s ním. S Eathanam Brownom. 

*Asi by bolo načase vám oznámiť prečo mám taký problém s Eathanom. Ten problém nie je priamo s ním ale s jeho bratom. Skôr než som ušla sem do Washingtonu som žila v Dallase tam som sa narodila tam som bola v decáku aj v nápravno-výchovnom centre. A aj oni sú z Dallasu.

Ide o to že Olivera poznám možno až príliš akoby som chcela. Boli sme najlepší kamaráti ale určité veci nevydržia tak ako aj naše kamarátstvo ale tak nevadí.*

Do práce som sa dostala za pár minút a ani som nemeškala asi sa začínajú diať zázraky. Nakráčala som do mojej kancelárie a čakala som že tam budem sama.

,,Kto si?" spýtal sa neznámi, ktorý sedel na mojej stoličke.

,,Tak to by som sa mohla spýtať ja kedže sedíš v mojej kancelárii na mojej stoličke?" 

,,Prečo sleduješ Eathana Browna?" spýtal sa a prezrel si ma. Od kade to sakra vie?

,,Neviem o čom hovoríš." povedala som a kabelku si položila na stôl a nespúšťala som ho z očí.

,,Nevieš? Si si istá?" spýtal sa a nadvihol pravé obočie až desivo vysoko.

,,Som si istá." 

Ruky mal doteraz pod stolom ale teraz v nich držal zbraň a mieril na mňa.

,,Toto musí byť nijaký omyl." povedala som predstieraným ustráchaným hlasom.

,,To teda nie je sadni si." postavil sa a ukázal na moju stoličku. S rukami pred tvárou aby na ne videl som si sadla. 

,,Ruky na stôl. Teraz sa porozprávame." zhúkol až som nadskočila.