Texting /H.R./

♔Nothing♔

Please don't kill me!
Viem,meškám. Už zase•^•

PÍP-PÍP-PÍP-PÍP

Moja hlava ma bolela a moje pery boli ako na púšti. Na tej najteplejšej Sahare. Všetko bolo také pomalé a bolestivé. Každý môj pohyb ktorý som chcela vykonať ma bolel. Pomaly som otvorila oči, aby som zistila, čo to neustále pípa. Do nosa mi udrela dezinfekčná vôňa.Kde to som? Položila som si otázku.

,,Už sa prebúdza"povedal niekto. Daná osoba mi chytila ruku do svojej a jemne mi ju stisla.,,Som tu s tebou srdiečko"povedal. Teda skôr povedala. Bol to ženský hlas. Moje oči som otvorila dokorán a prvé čo som zbadala bola mama. Na tvári mala kruhy z nedostatku spánku a jej oči sa leskli od sĺz.

,,Princezná"vydýchla.,,M-mami? Kde to som? Čo tu robím!?"spýtala som sa a môj ustrašený hlas naberal na intenzite.,,V nemocnici"ozval sa ocinov hlas. Pohľad som stočil a k nemu.,,Ale prečo?"spýtala som sa. Snažila som si na niečo spomenúť,ale nešlo to. Nič. Mám úplné okno.

,,To by si nám mala povedať ty srdiečko?"povedala mama.,,Prečo ja?"spýtala som sa nechápavo.,,Prišli sme domov,lebo nám cestu zrušili"začala mama a všimla som si ,že sa jej trasie pera. Ocino podišiel k nej a ruku jej položil na rameno. Na mňa sa vrelo usmial.,,Počuli sme buchnutie z tvojej izby a tak sme ťa išli pozrieť.A ty,ty si tam ležala na zemi"

Povedala a rozplakala sa.,,Čo sa stalo?"spýtala sa na oplátku mňa.,,Ja neviem. Nič si nepamätám"povedala som im a snažila som si spomenúť.,,Podme radšej za doktorom"povedal ocino.,,A-a ona tu ostane akože sama?"spýtala sa mamina so slzami v očiach.,,Neboj mami. Chvíľku to tu vydržím"

Odpovedala som namiesto ocina. Ten sa na mňa vďačne usmial.,,Dobre teda"povedala. Zobrali sa a odišli. Chcela som si sadnúť,no moju činnosť vyrušilo pipnutie môjho telefónu. Pozrela som sa na stolík vedľa postele som a on tam naozaj bol. Zapla som ho a už mi tam blikala správa.

banano_69: Škoda,že včera prišli tvoji rodičia. Dokončíme to potom láska ❤

A v tej chvíli som si na všetko spomenula.