Teddy Lupin

1

"Teddy poď, musíme ti kúpiť veci do školy!" kričala stará mama Andromeda na Teddyho. Teddy býval s ňou celý svoj život. Vždy mu pomáhala ovládať metamorfovanie. Bola veľmi starostlivá a dobrá. Zo srdca ho milovala, no niekedy mu táto láska aj zavadzala. Nechápal prečo. Však aj on ľúbil svoju starú mamu ako nikoho. Zahnal tieto myšlienky, zobral si veci a vykročil.Vyšiel z izby, ktorá kedysi vraj patrila mame, no teraz bola jeho. Vyzerala rovnako ako predtým, Teddy ani stará mama to nechceli meniť. Pobehol do obývačky, kde už stála nastúpená stará mama, elegantne oblečená, s veľkou kabelkou.

"Ide sa. Máš všetko?"

Teddy prikývol. Stará mama ukázala na kozub. Podišiel ku kvetináču zavesenému pri kozube a nabral si plnú hrsť hop-šup prášku. Vkročil do plameňov.

"A pamätaj, veľmi jasne a zreteľne." napomínala ho stará mama

"Áno stará mama." odpovedal Teddy "Šikmá ulička!"
Okolo neho sa vytvoril priestor, ktorý sa nedal rozoznať, a pomaly sa zmenil na kozub u Flourisha a Blottsa. Oprášil sa a spravil krok do predu. Za ním sa vynorila stará mama.

"Poď, tu ti kúpime knihy." povedala a už kráčala do stredu kníhkupectva. Teddy pobehol, aby ju dobehol.

"Á, Andromeda Tonksová!" ozval sa hlas. Teddy sa otočil a spoznal postavu predavača. "Čože vás sem privádza?"

"Ideme nakúpiť knihy, tuto pre Teddyho." odvetila a chytila Teddyho za plece.

"Áno, malý Teddy Lupin už vyrástol. Pre prvý ročník? Tadiaľto." A už sa hýbal medzi preplnenými policami kníh.

Onedlho stáli pred obchodom s kopou kníh. Stará mama sa otočila k Teddymu.

"Daj mi sem tie knihy, nebudeš ich predsa vláčiť." zobrala mu celú kopu a strčila si ju do kabelky, na ktorej bolo pravdepodobne uvalené rozťahovacie zaklínadlo.

Teddy sa už nemohol dočkať, kedy si kúpi svoj prvý prútik. No najprv museli ísť k Madam Malkinovej pre školský habit.

Len čo vošli dnu, niekto Teddyho potiahol za tričko, a už stál na stupienku, kde ho merala sama madam Malkinová. Prekvapene sa pozrel na starú mamu. Tá sa len usmiala a povedala, že ide do Gringott banky pre peniaze, lebo po knihách jej už veľa nezostalo.

Po nepríjemnom pichaní špendlíkmi a zašívaní aby boli habit presne na mieru vošla dnu stará mama a všetky ich kúpila.

"Už som ti kúpila všetky ostatné veci, okrem cínového kotlíka," povedala, keď stáli pred obchodom.

Išli ďalej, keď v tom Teddy kútikom oka zazrel plavé vlasy, ktoré sa strieborne leskli. Nemohol ich nespoznať.

"Victoire?" ozval sa a dievčina v diaľke sa strhla. Keď ho uvidela usmiala sa, a bežala mu naproti. Keď prišla až k nemu, silno ho objala. Teddymu zružoveli vlasy.

"Teddy! Kde sa tu berieš? Aj vy ste išli nakupovať do Šikmej uličky? Tak rada ťa vidím!" vyhŕkla len čo ho prestala dusiť objatím.

"Aj ja teba." povedal Teddy. Pomaly mu vlasy opäť nadobudli tyrkysovú farbu. S Victoire sa priatelili od malička. Bola od neho skoro o rok mladšia, no aj tak si veľmi dobre rozumeli. V diaľke videl prichádzať Billa s Fleur, ruka v ruke sa usmievali na svoju dcéru.

"Dobrý deň Andromeda, ahoj Teddy." pozdravil ich Bill a usmial sa.

"Dobrhý deň!" zvolala Fleur. Angličtina sa jej podstatne zlepšila, ale stále mala trochu francúzsky prízvuk. "Och, rhada ťa vidím Teddy."

Teddy podišiel k Billovi, ktorý mu chlapsky potriasol rukou. Fleur sa zohla a pobozkala ho na obe líca.

"Kam idete teraz?" pýtal sa Bill

"K Ollivanderovi. Asi to bude jeden z jeho posledných prútikov, lebo už sa mu rúca zdravie. No aj tak je stále najlepší."

"Dobre, my už prútik máme, ideme práve k Madam Malkinovej."

"Tak sa majte. Stretneme sa prvého septembra na nástupišti!" zavolala stará mama, zakývali sme im a išli do obchodu.

Stará mama išla kúpiť kotlík. Teddy vošiel dovnútra. Vyzeralo to tam zaprášeno a staro.

"Haló?" potichu sa ozval Teddy.

Z ničoho nič za medzi policami zjavil starý, ošumelý a strapatý čarodejník.

"V ktorej ruke držíte prútik?"

"V pravej." odpovedal Teddy celkom pokojne. Stará mama ho pripravila na takéto otázky.

Ollivander znovu zmizol vzadu. Pribehol s podlhovastou krabicou. Otvoril ju a vytiahol z nej prútik. Podal ho Teddymu. Ešte ho ani poriadne nechytil, a už mu ho bral z ruky.

"Nie, nie, nie, tento nie." hundral si pod nos. Priniesol ďalší a zopakoval ten istý postup. Po chvíli už bola na stole hŕba prútikov. Ollivander nosil ďalšie a ďalšie, až mu jeden nevytrhol z ruky.

Teddy z neho cítil zvláštnu energiu. Bolo to veľmi príjemné.

"Tento je on, pán Lupin. Prútik si vyberá čarodejníka. Tento si vás vybral. Pätnásť palcov, vŕba, pazúr vlkolaka. Je to zvláštne, no je možné, že ten pazúr je od vášho otca."

Teddymu srdce vyskočilo až do hrdla.
Má v prútiku kúsok otca! Skoro ani nedýchal.

"Môžem sa vás opýtať, čo sa stalo s prútikom Nymphadory Tonksovej?"

Táto otázka bola nanajvýš nepríjemná. Teddy chvíľu váhal či odpovedať. No nakoniec sa ozval.

"Zhorel. Zhorel spolu s ňou. Vtedy, keď zomrela."

Teddymu sčerneli vlasy.

Tak veľmi mu chýbala. Tak veľmi mu chýbali obaja.

Zobral si prútik, zaplatil galeónmi, čo mu dala mama a so slzami v očiach vyšiel z obchodu.

Stará mama sa nepýtala, nechcela ho viac podráždiť. Pretože ona vedela prečo plače. Vedela o ňom všetko. Plakal len vtedy, keď myslel na svojich rodičov.

Nikdy ich nepoznal a predsa ich ľúbil. Presne ako krstný otec Harry. No Harry Potter nemal milujúcu rodinu a priateľov. Až od prvého ročníka na Rokforte.

Dokonca jeho krstný otec bol v Azkabane za niečo, čo nespáchal. Jeho jediná rodina ho vydedila a správala sa k nemu odporne.

On sa má lepšie ako Harry. Keď to prežil Harry, prežije to aj on.

Stisol oči a znova ich otvoril. Slzy mu z nich viac už nevyšli.

Tak toto je moja prvá Fanfiction. Ako sa vám páči? Prvá kapitola je trochu nudná ale potom sa to rozbehne.

Dopredu sa ospravedlňujem, že niektoré veci nebudú vychádzať z Harry Potter filmu. Keďže som prečítala všetky knihy, a zaujali ma viac než film, budem písať v tom duchu.

Ďakujem za každý vote a komentár!

Príjemné čítanie!