Teddy Lupin

2

Prázdniny ubehli celkom rýchlo - už ostával len posledný týždeň. So starou mamou boli raz u Weasleyovcov, raz u Potterovcov, no našli si čas aj na Weasleyovcov starších. James už mal sedem rokov, Albus päť a malá Lily tri. S Jamesom sa ponaháňali po záhrade keď boli na návšteve u Potterovcov. O dva dni šli k Weasleyovcom. Väčšinou sa bavil so strýkom Ronom, keďže päťročná Rose a trojročný Hugo toho ešte veľa pred ním nenahovorili. Aj keď to nebolo také super, Teddy mal z celých prázdnin radosť. Večer, pred odchodom do Rokfortu si líhal s dušou ľahkou ako pierko a zaspal s úsmevom na perách.

Ráno sa zobudil. Nemohol sa dočkať. Obliekol sa a bežal do kuchyne, kde už stará mama pripravovala raňajky.

"Dobré ráno," pozdravil sa. Sadol si za stôl a začal si natierať hrianku maslom.

"Dobré ráno," usmiala sa stará mama.

Teddy zachytil jej pohľad. Začervenal a odvrátil sa.

"Čo ťa trápi?" opýtala sa ho.

Teddy si vzdychol. "Bojím sa triedenia. Podľa čoho nás zaradia? Strýko Ron povedal že nám dajú nejaký čudný a veľmi ťažký test, ktorý bude bolieť. No potom sa smial, že mu to povedal jeho brat. Je to pravda?"

"Nie, zlatko. Triediť bude Triediaci klobúk. Len ti ho nasadia na hlavu. Bude to úplne bezbolestné. No nezdá sa mi že by ťa trápilo práve to. Si múdry chlapec, a vieš, že ak to všetci prežili, prežiješ to tiež. Čo ťa teda trápi?"

Stará mama sa nikdy nedala oblafnúť. Pozerala sa tým svojím vševediacim pohľadom.

"Bojím sa kam ma zaradia." priznal napokon.

Stará mama sa usmiala. "Každý sa bojí. Aj tvoja mama sa bála. Zaradili ju do Bifľomoru a stala sa z nej výborná aurorka. Tvoj otec bol v Chrabromile. V Bystrohlave sú niektorí múdrejší ako ostatný. A v Slizoline tí, čo majú odmala stanovený cieľ a bojujú zaň. Nemáš sa čoho báť."

Teddy sa trochu uvoľnil.

"A okrem toho, všetci ťa budú mať radi rovnako, nech sa dostaneš hocikde." dopovedala. "A teraz už jedz, nech stihneme vlak."

"Stará mama? A pôjde aj Victoire?" spýtal sa. Už dlho ho to trápila táto otázka. Fleur sa jasne vyjadrila, že chce aby jej dcéra študovala v Beauxbatonse, no Bill bol viacej naklonený Rokfortu.

"Uvidíš." znova sa usmiala. "Neviem o nič viac ako ty. Keď sa naješ, choď sa obliecť. Dones sem kufor a pôjdeme."

Teddy zhltol hrianku a bežal do izby. Nemohol sa dočkať. Dneska ho vyberú do jednej zo štyroch fakúlt a zajtra sa už bude učiť čarovať!
Vošiel do izby, pobalil si ešte pár vecí a ponáhľal sa na chodbu, kde si obul topánky. Stará mama už sedela v aute a tak sa vydal za ňou. Otvoril kufor auta a napchal doň svoj veľký rokfortský kufor. Chvíľku mu to trvalo, no nakoniec to zvládol. Vyskočil, chytil kufor a zavrel ho. Podišiel k dverám auta a otvoril ich. Sadol si dovnútra, zapol pás a už išli. Zastavili na parkovisku pred nádražím. Zohnali vozík a išli na nástupište. Postavili sa oproti múru medzi nástupišťami deväť a desať.

"A pamätaj. Ak dostaneš strach, rozbehni sa čo najrýchlejšie."

Teddy chytil vozík ešte silnejšie a vyrazil oproti múru. Začal byť nervózny. Čo ak neprejde? Zavrel oči, rozbehol sa ešte rýchlejšie. Bola to chyba. Rozbehol sa príliš rýchlo. Už nestíhal zastaviť. Oči zavrel ešte pevnejšie a očakával náraz. Nič, len akési fúkanie vetra a zrazu para. Zacítil paru. Pomaly otvoril oči. Pred ním stál Rokfortský Expres v celej svojej kráse.

Teddy sa poobzeral po stanici. Bolo to veľkolepé. Všade veľa ľudí. Netrpezlivé deti a rodičia, ktorí sa napochytro lúčili so svojimi deťmi. Potlačil svoj vozík ďalej. Vedľa neho sa objavila stará mama a spolu kráčali ďalej.