Je neďeľa v noci. Vstala som o 2.00 a ani som si to neuvedomila. Keď som zistila že je ešte skoro, ďaľej som spala. Zobudila som sa o 5.00, potom mi už nešlo zaspať. Pozerala som sa z okna, keď vtom som si všimla niečo čudné. Na susedku Emu práve vyskočil potkan a pohrýzol ju do tváre. Ema sa začala meniť. Oči jej napuchli a boli fialové, ústa mala otvorené dokorán a pleť jej zbledla a zvráskavela. Ruky jej ovisli a začala veľmi rýchlo utekať. Na to ako vyziabnutá bola to bolo až príliš rýchlo. Stretla neznámu pani a vyskočila na ňu. Pohrýzla ju a pani za začala meniť a zachvíľu bola veľmi podobná Eme. Takto to pokračovalo. Chvíľu som tam nemo civela do okna ale potom som si uvedomila, čo to znamená. Naše mesto je nakazené. Vtedy som bola sama doma, čo akurát zväčšilo moje obavy o život. Začala som barikádovať dvere, okná, strechu. Nechala som si iba malú škáročku na pozeranie. Zrazu som uvidela jedného pána. Neviem ako sa volal ale viem že bol veľmi chorý. Jemu sa tieto prízraky vyhýbaly. Nevedela som čím to je, tak som vytiahla svoju starú učebnicu biológie. Listovala som v nej a vedela som že sa tam niečo o tomto píše. Našla som to ! Tieto "príšerky" sa skladajú z baktérii a tie idú iba na zdravý organizmus ... Takže ? Chorým sa vyhýbajú. Napadlo ma iba to, že musím čo najrýchlejšie dostať smrteľnú chorobu, lebo títo posadnutý ľudia sa už približovali k nášmu domu. Naštastie moja babka je lekárka a ja iba dúfam, že tu bude mať aj nejaké choroby. Utekala som do jej izby a ...
