Cítila som totiž že sa za mnou načahujú nejaké ruky. Na zem som nepadala dlho ale mala som pocit že je to celá večnosť a že zachvíľu zomriem. Keď som dopadla na zem, mala som pocit ako keby som mŕtva. Videla som iba biele svetlo a nič som necítila. Bolo mi fajn ale po niekoľkých sekundách som cítila strašnú bolesť na pravom rebre a naokolo som videla spadnuté lietadlo a krv nakazených ľudí. Bola som v Nórsku. Sem to až tak nepreniklo, takže som bola v bezpečí. Ale iba na chvíľu. Šírilo sa to strašne rýchlo a zajtra by to teoreticky mohlo byť aj tu. Po dlhom uvažovaní som ako-tak vstala zo zeme a hľadala nemocnicu. Vedela som kde to je, keďže moja babka býva v nórsku. Bola asi dva kilometre odtiaľto ale ja som išla skratkou cez les. Uvedomila som si, že to nebol dobrý nápad lebo som sa stále o niečo podkýňala. Po asi pol hodine som tam prišla a povedali mi, že je nutná operácia. Bolo mi čudné že odomňa nechceli žiadne doklady atď ale potom mi sestrička povedala: "Momentálne je tu veľa pohrýznutých, postrelených a zbitých ľudí takže tipujem že to bude aj tvoj prípad." Prikývla som a už ma brali na operačný sál. Ďalej si už nič nepamätám. Ráno som sa zobudila s bolestivím pocitom ale aspoň som mala pocit bezpečia. Priniesli mi raňajky a sestrička odostrela záclony. Okno nebolo ďaľeko od postele takže som mala dobrý výhľad. Pred nemocnicou som videla jedného nakazeného človeka. Hneď ho zastrelili, ale ja nie som hlúpa a dala som si dve a dve do kopy. To znamená že už sú čiastočne aj v nórsku a ja som v ohrození...
Nejaké komenty a hlasy by potešili. Tento diel venujem: Luf2000
