Skvelý tím 3- Únos v Trenčíne

Búrka?

Keď Vika dovolala, hneď sa išla opýtať brata, či pôjde s ňou. Roman s radosťou prikývol, keďže sa cez prázdniny dosť často nudil, ale aj tak to Viku prekvapilo. Zavolala ešte aj Viktorovi, že sa stretnú v agentúre. Zaviedla tam aj Romana, keď jej sľúbil, že toto miesto zatají. Keď tam prišla Vika, Viktor už na ňu čakal:
,,Čaute."
Vika sa tiež pozdravila: ,,Čau."
,,No čo je? Ďalšia záhada?"
,,No. Aj áno aj nie."
,,No vysvetľuj," náhlil ju Viktor.
,,Ráno za mnou prišiel policajt, že nechce, aby sme riešili záhady. Kvôli tomu, že sa môžeme dostávať do nebezpečenstva a tak. Vtedy nám to dovolil iba kvôli tomu sťahovaniu. Potom mi zavolala kamoška z tábora a hovorila či nechcem ísť na posledný týždeň prázdnin k nej. Samozrejme, že som súhlasila. Potom začala s nejakým únosom. Zavolala som Lenovi, ktorý je momentálne chorý a chce, aby sme tú záhadu tajne riešili. No a súhlasila som."
,,Ale prečo?" čudoval sa Viktor.
,,Vieš aký je Leon, že? Nedá sa prehovoriť. Keď si niečo zaumieni, tak musí byť po ňom. Snažila som ho prehovoriť, ale nešlo to."
,,No dobre, ale musíme byť fakt nenápadní. Dnes to oznámim mame. Asi večer."
,,Potom mám peknú výhovorku. A treba to skôr. Dnes poobede chceme vyraziť."
,,Výhovorku nepotrebujem. Poviem jej normálne, že tam chcem ísť, aj tak je doma nuda a tak. A dobre, hneď teraz jej zavolám."
,,Dobre."
Viktor vybehol z agentúry a zavolal mame. O chvíľku sa aj vrátil so šťastným úsmevom, čo značilo len jediné.
,,Môžem ísť! Juchú!" hneď s radosťou zakričal.
,,Paráda."
Roman sa opýtal: ,,Môžem ju riešiť potom s vami?"
Vika váhala: ,,No ja neviem. Môže to byť nebezpečné."
,,No tak. Pekne prosím."
Vika nakoniec povedala: ,,Uvidíme, ak moja kamoška nebude chcieť ísť s nami riešiť záhadu, zostávaš s ňou. A ak bude chcieť, tak pôjdeš s nami."
Roman sa nesmierne potešil.
Všetci sa pobrali domov a začali si baliť veci, aby mohli odísť čím skôr. Chceli tam prísť už dneska večer.
Po hodine boli všetci zbalení a Vika sa pustila hľadať autobus. Najbližší išiel až o 15:00. A bolo ešte len 11:30. Mali ešte kopu času. Mohla ich aj odviezť Vikina, alebo Viktorova mamina, ale akurát dnes mali obe nejakú prácu aj cez noc, čiže obe prídu až zajtra. Vika ešte zavolala Viktorovi, aby mu oznámila odchod autobusu.
Potom zohriala aj jedlo a akurát vtedy prišiel Viktor. Zavolala ho nech sa ide aj on najesť. Spoločne sa všetci najedli a hneď už bolo aj 13:00. Vika rýchlo zavolala kamarátke, že prídu traja. Kamarátka sa nesmierne potešila.
Potom sa všetci rozprávali, potom pozerali TV a také veci. Keď si Viktor všimol, že už je 14:00, tak sa rozlúčil s ostatnými a odišiel domov obliecť sa. Dohodli sa, že sa stretnú pred agentúrou okolo 14:30.

14:30
Ako Vika a Roman, tak aj Viktor prišiel načas.
Vika sa Viktora hneď spýtala: ,,Tak, kedy nám ide autobus na stanicu?"
Viktor prekvapene skríkol: ,,Čože?! Ty si nepozrela autobus?!"
,,Mal si ho pozrieť ty."
,,Nie, to ty!"
Roman miernu hádku upokojil: ,,Pokoj. Na stanicu dorazíme za pár minút aj peši."
,,No dobre."
Ako tak išli, Vika sa občas pozrela za seba, či už nejde autobus, pretože išli po takej istej ceste, po ktorej by mal ísť aj autobus na stanicu. Našťastie žiadny autobus neišiel.

14:49

Vika, Viktor a Roman dorazili na autobusovú stanicu a o chvíľku na to prišiel aj autobus, keďže vždy chodí o desať minút skôr. Nastúpili na schodíky, zaplatili si lístky a sadli si na sedadlá. Po pár minútach prišli ďalší ľudia. Hneď potom šofér autobus naštartoval a vyrazili.

Cesta netrvala veľmi dlho. Ani sa nenazdali a už boli na autobusovej stanici. Keďže Vikina kamoška nebývala veľmi ďaleko, išli tam pešo.

Na ceste nebolo veľmi rušno, išlo len pár áut. No potom zavládlo hrobové ticho a z neba začali kvapkať prvé kvapky. Slabé poprchanie sa čoskoro zmenilo na zúrivú búrku a Vika, Viktor a Roman sa nemali kde schovať. Zostávalo im jediné miesto na schovanie a bol to domček, ktorý nevyzeral veľmi pevne, ale nemali na výber. Všetci sa k nemu rozbehli ako len vládali a Vika rýchlo, ale opatrne zaklopala. Po chvíľke jej otvorila stará babka, ktorá sa hneď rozhovorila:
,,Ale no, čo robíte vonku v takomto lejaku? Poďte rýchlo dnu nech neprechladnete."
Vika sa poďakovala: ,,Ďakujeme. Hneď vám to vysvetlím."
Všetci traja sa pobrali dnu, kufre si dali do rohu a posadali si za stôl. Vika sa nadýchla a chcela začať vysvetľovať, ale babka ju predbehla s otázkou:
,,Urobím vám čaj, alebo niečo iné?"
Vika zdvorilo odmietla: ,,Nie, ďakujeme. Keď prestane pršať odídeme."
,,Ale, dievča, nebuď skromné. Urobím vám všetkým čaj. Po takomto počasí musíte byť zmrznutí na kosť."
Aj mala pravdu. Vike, Viktorovi a Romanovi bolo naozaj zima.
,,No tak Vám ďakujeme. A teraz k tomu vysvetľovaniu."
Babka len prikývla a začala variť čaj. A Vika začala hovoriť:
,,Jedna kamoška mi zavolala, či by som k nej neišla na posledný týždeň prázdnin, že sa nudí. A ja som sa rozhodla, že idem. Ešte som sa opýtala brata a kamoša, či by aj oni neišli. Aj oni sa nakoniec rozhodli, že pôjdu. Došli sme sem, a keďže kamoška nebýva ďaleko, rozhodli sme sa, že pôjdeme pešo. Asi v polovici cesty začalo kvapkať a potom sa to zmenilo na búrku. Pribehli sme k vášmu domu a zvyšok už poznáte."
Babka odpovedala: ,,Aha, zaujímavé. Takáto smola. Táto búrka má byť aj cez noc, ale zas predpovede počasia nemusia byť presné. Keby neprestalo pršať, môžete tu prespať."
,,Paráda, veľmi vám ešte raz ďakujeme. Ste veľmi milá osoba."
,,Ale zas nepreháňaj. Čoby som bola za osobu, keby som vás vyhnala von z domu v tomto počasí."
Čaj sa zatiaľ aj uvaril a všetci traja si na ňom pochutnávali. Vika ešte odbehla zavolať kamoške. Dlho nečakala. Asi si myslela, že sa stalo niečo zlé, keď mali prísť o 15:30 a už bolo 16:00, a tak čakala pri mobile.
Vika hneď všetko povedala: ,,Ahoj Kati, stala sa blbá vec, uviazli sme v búrke a schovali sme sa v dome u takej dobrej babičky. Prídeme, keď doprší. Čiže to môže byť aj zajtra."
Katka sa ale začudovala: ,,Fúha, pekná smola. Tu zas neprší, a ani nie sme od seba veľmi ďaleko. To je čudné."
,,Počkaj, niečo ma napadlo. Pravdepodobne prídeme dnes. Asi viem, čo má toto znamenať."
,,Naozaj a čo?"
,,To ti nepoviem. Nechám si to pre seba, až potom ti to poviem. Maj sa."
,,Už si skoro ako Leon. Čau."
Vika sa vrátila do miestnosti s ostatnými, pozrela sa na ich vetrovky. Nebola tam ani kvapka. Potom bez slova vybehla von dverami. Babka sa ju snažila zastaviť, ale márne.

Ak sa vám časť páčila, tak nezabudnite dať vota, a ak sa vám nepáčila, aj tak by ste mohli. No a do komentárov by ste mohli napísať, čo si myslíte. Prečo Vika vybehla von? Čo zistila podľa vás? Váš názor ma zaujíma ;). To je všetko.