Skvelý tím 3- Únos v Trenčíne

Spolupráca?

Zvuk sa ozýval zo skladu, ostatní pribehli dole a načúvali.
Vika sa opýtala: ,,Je tu niekto?"
Hmkanie bolo ešte hlasnejšie ako predtým a ozývalo sa zo skrini, ale keď skriňu otvorili, tak tam nikto nebol.
Katka navrhla: ,,Neskúsime presunúť skriňu? Možno bude niečo za ňou."
Všetci poriadne zatlačili do skrine a keď ešte viac pridali skriňa povolila a trochu ju potlačili nabok. Za ňou na veľké počudovanie boli dvere a samozrejme že boli zamknuté.
Vika sa opýtala: ,,Čím tie dvere otvoríme?"
Roman navrhol: ,,Čo tak nahrávka? Zvnútra sa pravdepodobne budú dať otvoriť."
,,Ale čo s nahrávkou?"
Viktor povedal: ,,Mám nápad!"
Viktor zobral nahrávku, poriadne sa nahneval a nahrávku hodil do dverí. Nahrávka sa zasekla v dverách, asi tak v polovici. Roman ju zobral a cez dieru prepchal ruku dovnútra. Rukou nahmatal kľučku a dvere sa otvorili. Keď v tajnej izbe zasvietili, čakalo ich veľké prekvapenie. Uvideli tam zviazaného Tomáša a Martinu. Všetci sa rýchlo pustili do práce a rozviazali ich. Keď boli hotoví, začali diskutovať.
Vika začala: ,,Čože?! Ako to, že ste tu? Mysleli sme si, že ste nás zradili všetci."
Martina jej odpovedala: ,,Nie. Jediné, čo som videla, bolo, že Filip niečím udrel Tomáša do hlavy. Skúsila som utiecť, ale Filip ma chytil a svoj postup zopakoval. Prebrali sme sa v tme a zviazaní, mysleli sme si, že nás nikto nenájde."
Viktor dodal: ,,Napísal tento list a naschvál písal v množnom čísle, aby sme si mysleli, že ste nás všetci zradili. Ale asi je to aj tak jedno."
Tomáš sa začudovane opýtal: ,,Prečo?"
,,Polícia príde čoskoro a sme v konci."
Martina sa zasmiala a všetci sa čudovali, čo sa jej stalo.
,,Čo sa deje?" spýtal sa Roman.
Martina mu odpovedala: ,,Mama ma naučila jednu základnú vec, ver len sama sebe a ak niekomu budeš naozaj dôverovať, tak si urob poistku, aby sa ti nič nestalo."
Katka sa spýtala: ,,Čiže sa odtiaľto môžeme dostať?"
,,Hej len si musím na niečo spomenúť."
Martina podišla k schodom a odrátala 5 krokov k tajnej izbe. Sklonila sa k dlaždici a fúkla. Nikto nemohol uveriť vlastným očiam bolo tam malá zámka a keď tam Martina dala kľúč a odomkla ju, tak mohla vytiahnuť poklop a uvideli malý tunel. Martina neváhala, skočila doňho a povedala:
,,Na čo čakáte? Tento tunel nás vyvedie von."
Tak postupne poskakovali do tunela a keď tam boli všetci, tak Martina zavrela a zamkla poklop. Išli celkom dlhú chvíľku až prišli k ďalšej nenápadnej zámke, ktorá bola v strede chodby. Chodba pokračovala niekam do neznáma, čo mala byť asi falošná stopa. Martina zase odomkla poklop a rukami sa vyšplhala von. Potom pomáhala ostatným, keďže nikto z nich nebol nejako extrémne dobrý lezec. Keď boli všetci vonku, tak v diaľke zahliadli policajné autá okolo ich domu a Tomáš povedal:
,,Ach, ten Filip! On im fakt dal naozajstnú polohu!"
Vika povedala: ,,Mimochodom, viete, že teraz nemáme ako odpočúvať Karola a Klaudiu. Filip všetko zobral."
Tentokrát sa zasmial Tomáš:
,,Keďže Filipa dobre poznám, viem, že do ničoho nejde len tak, ak by to nemalo pre neho nejaký zisk. Lenže do tohto išiel s veľkou radosťou a ochotou a to mi nepasovalo. Preto so sebou nosím aplikáciu s ktorou môžem odpočúvať, keď si do mobilu zapojím adaptér a na ten všetko nahrávam, čiže by tam mali byť nahraté všetky odpočúvacie zariadenia v dome."
,,To je super, čiže sme iba prišli o tú zelenú nahrávku. Ale čo teraz? Čo urobíme?"
Roman navrhol: ,,Ja by som navrhoval ísť na políciu, možno ešte Filipa môžeme zastihnúť."
Viktor súhlasil: ,,Ja s tým súhlasím, aj tak nám asi nič iné nezostáva."
Všetci utekali rýchlejším poklusom, ale ani nie v polke už nevládali. Policajná stanica bola veľmi ďaleko od ich miesta. Vtedy ich zachránilo len šťastie. Uvideli požičovňu bicyklov.
Katka zadychčane povedala: ,,Nemôžem...potrebujem...oddych."
Viktor ukázal: ,,Aha, tam je požičovňa bicyklov."
Vošli do požičovni a zobrali prvé bicykle, ktoré im prišli v pohode, zaplatili za požičanie a vyrazili. Na bicykli boli oveľa rýchlejší a nestratili toľko energie. Lenže ako sa blížili k stanici a stále nevideli Filipa, na ich tvárach sa objavoval smútok a sklamanie.
Vika povedala: ,,Asi ideme predsa len neskoro."
Viktor pritakal: ,,Asi. Ale poďme tam pozrieť, možno sa niečo stalo."
Bicykle si zamkli, vyšli po schodoch a vkročili do budovy. Na ich veľké prekvapenie Filipa nikde nevideli a budova bola pritom malá. Hneď ako uvideli policajta sa spýtali, či nevidel osobu menom Filip, ktorú mu popísali.
Policajt im oznámil: ,,Je mi to veľmi ľúto, ale nikto taký tu nebol. Stalo sa niečo?"
Dobre, že mali Tomáša, ktorý rýchlo vedel niečo vymyslieť, aby dosiahol to, čo chcel:
,,Povedal nám, že niečo veľmi dôležité zistil a musí to ísť povedať na policajnú stanicu. Tak sme išli sem, ale tu sme ho nenašli."
,,Čiže sa zase niekto stratil. Nehovoril, čo zistil?"
,,Nie, ale myslím si že išiel peši a utekal. Mal taký zadychčaný a unavený hlas."
,,Dobre teda. Pohľadáme vášho kamaráta a uvidíme, čo sa bude dať robiť. Budeme v kontakte."
Všetci vyšli von, sadli na bicykle a pomaličky ich išli vrátiť do požičovne a medzitým diskutovali.
Martina povedala: ,,Toto je veľmi čudné. Čo sa mu len mohlo stať. Síce nás zradil, ale aj tak sa o neho bojím."
Vika uvažovala: ,,Mohli ho chytiť Karol a tá osoba, alebo s nimi aj spolupracuje a že chce získať slávu by bola len výhovorka. Čo ak chcel len peniaze, ktorému by mu dali za nahrávku."
Tomáš pochyboval: ,,Pochybujem. Raz som sa ho na to pýtal, či by si vybral slávu alebo peniaze, ale pre neho bola odpoveď jasná. Chcel slávu, lebo tá by mu vydržala, ale peniaze by minul. Ale, mali by sme riešiť závažnejšie veci, kam pôjdeme my? Policajti sa pravdepodobne budú dosť dní prechádzať okolo nášho úkrytu."
Vika sa opýtala: ,,Katka, našli by sa ešte miestá v dome pre dvoch ľudí?"
Katka odpovedala: ,,Samozrejme, aspoň budeme môcť diskutovať a rozprávať sa častejšie."
Čoskoro boli pri požičovni a keď vrátili bicykle, tak pomaličky kráčali k domu. Keďže sa už dosť stmievalo a všetci chceli byť v dome, čo najskôr, tak sa po chvíľke odhodlali ísť pomalým poklusom. Onedlho boli u Katky, kde sa najedli a začali sa rozprávať."
Vika povedala: ,,Viete, na čo sme zabudli? Pozrieť, či odpočúvacie zariadenia niečo nenahrali!"
Tomáš hneď pripojil adaptér k mobilu a pozeral:
,,Niečo tu je. Bolo to teraz pred chvíľkou o ôsmej večer."
Hneď pustil nahrávku:
Karol hovoril: ,,Parádne si im zobral stopy a zdržal. Nevadí že utiekli, aspoň nemajú nahrávku. Za to si zaslúžiš odmenu."
Filip odpovedal: ,,Ďakujem. Rád s vami spolupracujem. Myslím si, že nás nikdy nechytia. Sú to detektívi amatéri."
Nahrávka skončila a všetkým Filipova spolupráca s Karolom a osobou vyrazila dych. Okrem Viktora:
,,Myslím si, že Filip, predsa len s nimi nespolupracuje."

Takže ďalšia časť, asi ste prekvapení, že som vydal ďalšiu časť, keďže predošlú som vydal v utorok. Časť vyšla preto, lebo som mal dosť voľného času a mohol som sa venovať wattpadu.
Takže, čo si myslíte vy? Naozaj spolupracuje Filip s Karolom a záhadnou osobou, alebo má Viktor pravdu a naozaj s nimi nespolupracuje? Napíšte to do komentárov, váš názor ma zaujíma. ;)
Každý vote a koment poteší a povzbudí. :)