Školské zhromaždenia sú, zdá sa, tá najhlúpejšia a najzbytočnejšia činnosť akú kto kedy vymyslel, avšak Colin musel skonštatovať, že bolo priam obdivuhodné vidieť tak veľa znudených tvárí so sklenými pohľadmi upierajúcimi sa nikam, očakávajúc len jediné- opustiť miestnosť a strpieť koniec vyučovania. Colin odolával nutkaniu urobiť si fotku prvých dvoch radov, kde prváci len len že posediačky nezaspali, podopierajúc si bradu päsťou.
"Ak sa do piatku nikto neprizná, trest si budú musieť odpykať všetci!" vyhlásil riaditeľ, pán Gray, veľmi autoritatívnym tónom a očakával, že to tentoraz skutočne zaberie. Vitrína so školskými trofejami a oceneniami na prízemí bola zničená už štvrtý raz za tento školský rok a to bol ešte len marec. Ešte sa mu nestalo, že by za svoju kariéru vedenia vzdelávacej inštitúcie, Strednej školy svätého Krystofa, mal štyri ročníky tak veľmi netolerantných, neaktívnych, bezcitných a -s prepáčením- hlúpych žiakov, ako práve teraz. No...možno ešte tých v deväťdesiatom šiestom.
"Ja...ja nechápem! Prečo by to niekto z vás urobil?!" vzdychol si viac pre seba, ako pre žiakov a pokrútil hlavou. "A ako?!"
"Páčidlom." zašepkal Frederik sediaci šikmo naľavo za Colinom a jeho kamoš Austin zamaskoval smiech zakašlaním. Uverili mu to a nikto ho neupodozrieval, pretože Austin je tuhý fajčiar hádam od dvanástich.
"Dávam vám šancu do piatku!" zopakoval pán Gray ešte dôraznejšie ako predtým, aspoň sa o to teda pokúsil a potom si sadol na svoje miesto a k mikrofónu sa dostala slečna Fitzpatricková, ktorá naopak oplývala vrcholným entuziazmom za akéhokoľvek počasia a v každom ročnom období. Bola to jej práca, keďže bola kariérna poradkyňa a mala študentov motivovať. Colin by už na jej mieste spáchal samovraždu, pretože snaha motivovať študentov zo svätého Krystofa bola nielen zbytočná, ale aj namáhavá. Ako snaha preplávať oceán.
"Nezabudnite, že sa blíži Májový ples! Takže....ak by sa chcel niekto prihlásiť do organizačného tímu...smelo do toho!" pokúsila sa o radostný tón, no znela váhavo. Akoby jej tie decká mohli ublížiť. A mohli by, keby chceli.
Z publika sa neozvalo ani pípnutie. Dokonca ani fajčiarske zakašľanie. Alebo šepot.
Na svätom Krystofovi totiž ples neznamenal žiadnu veľkú udalosť a to pre nikoho. Bola to iba ďalšia akcia, na ktorej sa niekomu podarilo niečo zničiť.
Napríklad Vanesse Rowanovej sa podarilo vlani po plese otehotnieť a tým si zničila budúcnosť, aspoň tak sa zdá, hoci Colin by to nevidel ako veľkú prekážku.
"Čo ty Lucille..." začala slečna Fitzpatricková, no znudená dievčina ju prerušila.
"Nie." povedala dôrazne a bez záujmu.
"Počula som, že si umelkyňa..." pokúšala sa namotať aspoň niekoho a dúfala, že ak Lucy osloví pred celou školou, poddá sa.
"Nie som!" dievčina trvala na svojom a odmietala sa podujať na tej katastrofe.
"Ale...." kariérna poradkyňa strácala intenzitu naliehania rovnako ako jej hlas.
"Nie!" zopakovala Lucille Parrotová.
Ešte dôraznejšie.
Znudenejšie.
Odmietavejšie.
A tým sa skončila celá snaha učiteľského zboru akokoľvek posunúť tieto deti ďalej. Pretože to bolo zbytočné. Oni totiž nechceli vytvoriť vôbec nič.
A Lucille Parrotová bola jasným príkladom niekoho, kto absolútne pohlcuje snahu.
Jej odpoveď bola vždy nie.
A nebavilo ju vôbec nič.
»nový Short Story je tu!!!«
Dúfam, že sa bude páčiť a nesklame, keďže ešte nemám vymyslený koniec, resp. rozhodujem sa medzi možnosťami!!!
Enjoy!
Last Unicorn ❤
YOU ARE READING
NIČ
Short Story"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
