The silent between us

And finally silence

Dokončil som svoju jazdu a zaparkoval pred mojim krásnym Juminom vystúpil som, tváril som sa smutne aby Jimin nič netušil. "Yoongi zlato stalo sa niečo?" Prispechal kumne Jimin a pevne ma objal. "Prešiel som!" Vykríkol som nadšene a vášnivo pobozkal Jimina. Jimin zostal prekvapený no nakoniec sa zasmial "Ty príšerka takto sa mi pretvarovať" zasmiali sme sa a pevne objali. "Takže tu máš kluče a odvezieš nás domov" povedal nadšene Jimin a ja som poskakoval k autu. Jimin pred autom zastal a zneistel ako keby vedel čo ešte len príde. "Zlato naozaj nemám ešte dnes šoférovat?" Povedal nepokojne a pozrel namna ochranarskym pohladom. "No tak Jimin to mi snad neveríš?" Prosebne som našpulil spodnú peru a dúfam že moj šteňací kukuč zaberie. "No dobre zlato" nasadol a venoval mi jemny bozk. "Drž sa babe poletíme" povedal som načo sme sa museli obaja zasmiat bol som rád že sa usmial, naštartoval som a vyrazili sme, s Jiminom sme si spievali a blbli ako malé deti. "Milujem ta Jimin" pozrel som nanho a položil svoju ruku na jeho stehno. V tom som počul vykrík a kým som sa stihol obzrieť intuitívne som strhol volant a to bola chyba auto sa rútilo priamo do protismeru počul som len ako Jimin kričal a potom som počul len tupé ticho, ktoré mi zanechalo dieru v hrudi.

Prudko som otvoril oči, v ktorích sa mi tvorili slzy. Hrejivé kvapky vody som nechal stekať po tváry. Hlavu som schoval pod perinu, rýchlo som dýchal, staré slzy vždy nahradili nové, no moje srdce zostane stále také isté. Tmavé, bez citu lásky, bez šťastia, ktoré vidím v každom človeku. Je tažké s tým žiť. Žiť s pocitom, že je každí šťastní, že si stratený život vedia nahradiť, ale ja každé ráno plačem pod perinou a hladím do minulosti. Sám viem, že by som sa mal posunúť, ale moje telo nevládze, moje srdce nedáva ďalšie zásahy. Som sám proti sebe. Ja som si to zapríčinil, musím si to aj odpikať.