Nebezpečná hra

9. kapitola

Ocitla som sa na chodbe. Na dlhej chodbe, na ktorej konci bolo svetlo. Myslela som si, že bľabotanie o chodbe, na ktorej konci je svetlo, je blbosť. Povedačka. Ale teraz som zistilla, že to bude pravdepodobne pravda. Čiže koniec môjho úbohého života bude v schátranom blázinci? Pred sebou som zazrela Balrom. „Aelin, musíš sa vrátiť. Nemôžeš ho tam nechať. Toto ešte nie je koniec. Toto nemôže byť koniec slávnej Aelin Targaryenovej! (pozn. autorky: meno zo sérií kníh trón zo skla, priezvisko z knihy tanec s drakmi: sny a prach- séria kníh hry o tróny) Za svoj život si zachránila síce moju krajinu, ale čo táto? Aj táto je nádherná, nikto ju nesmie zničiť." Povedala Balrom s nádejou v hlase. „Ale ja už nevládzem! Nemám čas žiť! Každý okolo mňa mal šťastie, vyrastal s rodinou. A ja?! Vyrastala som u psychopata, ktorýma nútil vraždiť. Moju mladosť som premrhala vo väznici a keď som vyšla, musela som znova vraždiť, aby nezavraždili mňa. Nútili ma vraždiť moju rodinu. Potom som si myslela, že som našla svet, kde môžem mať šancu na šťastie. Mýlila som sa. Aj tu som musela vraždiť, tento krát nepriateľov, aby som prežila. Nechaj ma prosím v kľude zomrieť. Prosím. Ušetri mi ďalšie trápenie." Zakončila som môj monológ so slzami v očiach. Ignorovala som ďalšie Balromine prosby a rozbehla som sa do svetla. V nádeji že už viac nebudem pozerať na tento úbohý svet.

„Simona, ty žiješ!" zvýskol Šimon od radosti. Tuho ma objal. V rohu miestnosti som však uvidela dievča, pri ktorom stál medveď. Zo začiatku som si myslela, že sa mi to iba zdá, ale bolo to tak. Pomaly mizla. „Kto to je a kde sakra zmizla? Vypadnime odtiaľ, začína ma to tu desiť." Povedala som Šimonovi, kým mi pomáhal vstať. Mlčal, v jeho očiach som videla smútok. „Čo sa deje? A prečo si taký smutný?" spýtala som sa ho ustarostene. Nechcem aby bol smutný. „To dievča, bola to moja sestra. Zomrela v blázinci. Podrezala sa. Nezvládla fakt, že všade počuje hlasy a všade za ňou chodia démoni. Vraj ju ochraňovala nejaká bojovníčka, ktorá oslobodila jej krajinu od nejakého Grusomondeta. Doktori o nej hovorili že je schizofrenička." Povedal zdeprimovane Šimon. Bolo mi ho ľúto. „To mi je vážne ľúto. Mám nápad, ako jej učiniť už večný pokoj. Už nikdy sa nebude musieť premávať po tomto starom blázinci. Po tomto bude mať vysnívaný pokoj. Ale budeš mi musieť pomôcť." chytila som ho za plecia, pozeral sa na mňa s nádejou v očiach. „Dobre, pomôžem ti.". Pošepkala som mu veci ktoré budem potrebovať na môj plán. Prikývol a odišiel po veci ktoré som mu nadiktovala. Treba to dokončiť, už navždy. 

Toto bude asi jedna z posledných kapitol tejto knihy. Do komentárov napíšte, či by ďalšia kniha mala byť o postavách, a ich minulosti. Toto bude odomňa všetko, majte sa krásne a baxčus!

Vaša Lafro