Do Popradu sme šli Michalovým autom , ktoré dostal minulý rok na narodeniny. Cesta trvala cca hodinu.
Keď sme prišli pred hotel boli tam už všetci chlapci. Chcela som vystúpiť pomaly a potichu aby si ma nevšimli ale karma je sviňa Michal ako just tresol dverami od auta až sa všetci chlapci otočili.
,,Laura !!!" zvískli všetci ako dievčatá a už sa ku mne hrnuli.
Všetci ma začali objímať až ma skoro ropučili.
,,Chlapci len ju nerozpučte" ozval sa mne známy hlas. Tréner. Bože ako som sa ja naňho tešila. Nie žeby som ho chcela ale mám ho rada.
,,Tréner " povedala som.
Prišiel ku mne a tiež má vyobjímal.
,,No a teraz idem rozdeliť izby všetci sem" pozrel do papierov a hovoril ďalej ,,Takže Adam, Adam, Adam číslo 12 . Michal , Matúš , Juraj číslo 14" a tak to šlo ďalej a ja stále nič.
,,No a Laura ty budeš mať izbu sama keďže si tu jediné dievča a ku chlapcom by som ťa nedal" zachichotla som sa. Podal mi kľúče od izby a niekde zmizol.
Zobrala som si tašku a išla do svojej izby. Vošla som do výťahu a stlačila číslo 17. Mali sme rezervované celé horné poschodie.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Hokejová hviezda (TEXTING)
FanficČo sa stane keď jej jedného dňa napíše neznáme číslo a o pár dní sa dozvie že ten človek ju pozná viac než len dosť ? Dočítate sa tu
