Pomaly som otvorila oči a zaostrila som na biely strop. Rukami som sa zaprela o zem a porezrela som si miestnosť, v ktorej som sa nachádzala.
Až teraz som si uvedomila, že som zaspala vo svojej kúpeľni. Hrdlo som mala vyschnuté a pre opuchnuté oči som ťažko videla.
Pomalým krokom som sa dostala do mojej a Harryho spálne a zrak mi padol na ustlanú posteľ. Hodiny ukazovali 4 ráno a on stále nebol doma.
Panika ovládla moje telo. Očami som blúdila po izbe a hľadala svoj mobil, ktorý nikde nebol. Po niekoľkých minútach neustáleho hľadania som ho našla priamo predomnou.
Vzala som ho do trasúcich rúk a vytočila som Harryho číslo. Telefón stále zvonil a on to ani po tretí krát nebral.
Poslala som mu nekonečne veľa SMS správ, na ktoré mi už pár hodín neodpovedal. Hodinová ručička sa premiestnila na 5. hodinu a ja som stále sedela v mojej posteli sama a v depresii.
Akoby všetkého nebolo dosť. Bála som sa, že čoskoro zošaliem. Unavene som sa posunula po posteli nižšie až som skončila na chrbáte a silno sa pritúlila k Harryho vankúšu. Vdychovala som jeho mentolovú vôňu a čakala, kedy sa konečne rozhodne prísť domov.
K nám domov.
Čas ubiehal rýchlejšie a on sa stále neukázal. Von začalo svitať a ja som to vzdala. Pomaly a nechcene som zatvorila svoje oči a pomaly zaspávala.
Prebudilo ma až otočenie kľúčov v zámku. Vedela som, že to je Harold, pretože on jediný mal kľúče od môjho bytu.
Vyskočila som z postele a rýchlym krokom som sa dostala až do predsiene, kde sa nachádzal môj priateľ.
Budúci otec môjho dieťaťa.
Čo ma však zarazilo bolo to, že bol Harry opitý. Prešiel okolo mňa tackavým krokom bez jediného pohľadu.
Moje srdce praskalo čoraz viac.
,,Povieš mi kde si bol?!" vyčítavo som sa ho opýtala, on ma však celý čas ignoroval. Sadol si na posteľ a vyzliekol si špinavé oblečenie.
,,Harry" tentokrát som nekričala. Môj hlas bol tichý a smutný. Snažila som sa zadržiavať slzy, ktoré som mala na krajíčku.
,,Harry! Hovor so mnou" mierne som zatriasla jeho ramenami, čo ho donútilo zdvihnúť ku mne zrak.
,,Musím ti niečo povedať, Rebecca" nevedela som čo mám čakať. Jeho hlas bol monotónny a bezcitný.
,,Tiež ti musím niečo povedať" šepla som a sledovala jeho krvou podliate oči.
,,O týždeň odchádzam do Iraku a je možné, že sa nevrátim"
A to bol moment, kedy som sa zrútila.
YOU ARE READING
Rebecca || h.s ✔️
Fanfiction,,Spomenul som si na ňu vždy, keď som si potreboval pripomenúť, že na tomto svete existuje krása a dobro"
