Epilog

429 33 6
                                    

Očami som sledovala hodiny, ktoré ukazovali 4 hodiny. Nervózne som si ohrýzala svoje nalakované nechty a čakala.

Dnes bol ten deň. Deň, na ktorý som čakala 3 roky.

Zhlboka som sa nadýchla a pevnejšie som uchopila malú rúčku mojej dcéry.

Jej zelené očká boli privreté a hnedé kučery jej padali do tváre. Ružové šaty mala mierne pokrčené. Stáli sme tu už niekoľko hodín, nemohla som si nechať premáriť túto príležitosť.

Srdce mi búchalo ako nikdy v živote, v ústach som mala sucho. V tejto chvíli nešlo o mňa, išlo o moju dcéru, ktorú som nadovšetko milovala.

Čas ubiehal stále rýchlejšie a ja som začínala mať obavy. Všetok stres zo mňa opadol v momente keď malé vojenské lietadlo pristálo na dráhu.

Z lietadla pomaly vychádzali vojaci, ktorí bojovali za našu krajinu. Prichádzali k svojim manželkám, ktoré obíjmali a bozkávali, k svojim rodičom a deťom.

Harry tu však nebol. Zmätená som pohľadom prechádzala po všetkých mužoch v hale, až kým som na konci miestnosti nevidela vysokú postavu.

Stál tam so sklonenou hlavou a smutným výrazom. Videla som ho po troch dlhých rokoch.

Kučeravé vlasy mal o niečo kratšie ako pred pár rokmi. Oblečené mal vojenské maskáče a bundu, ktorá bola mierne rozopnutá.

Kráčal pomalým krokom, akoby sa vôbec netešil, že je doma.

Ani sa nemal prečo, myslel, že ho doma nikto nečaká.

A v tom sa jeho oči stretli s tými mojimi. Nevedela som určiť jeho pocity.

Jeho kroky sa zastavili a batoh, ktorý mal prevesený cez plece mu spadol na zem.

Nedokázala som ovládať svoje pocity. Z očí sa mi valili slzy, tentokrát to však boli slzy štastia.

Nezaváhal dlho a jeho telo sa dalo do pohybu. Kráčal ku mne rýchlym krokom, ktorý sa zmenil na beh.

Ani som si neuvedomila, že sa hýbem až kým som sa neocitla v jeho náručí. Pevne zvieral moje telo, akoby ma nikdy nechcel pustiť.

Stačilo jedno silné objatie, ktoré zlepilo moje zlomené kúsky.

Nepovedal ani slovo, nepotrebovali sme slová. Všetko čo sme potrebovali bola prítomnosť toho druhého.

,,Zoznám sa s Daisy, tvojou dcérou"

A takto som ja, Rebecca Stylesová, našla svoje šťastie.

________________________
Ďakujem všetkým, ktorí príbeh čítali a podporili ho svojom hlasom alebo komentárom.

Rebecca || h.s ✔️Where stories live. Discover now