Ahojte!Som dievča Fritti,prave máme prázdniny a ja som celé dni zatvorena v izbe.Tak som sa rozhodla prejsť ako som sa prechádzala začalo pršať ale napokom som mala dážnik.Pomyslela som si že je to len občasne no ale začalo viac pršať a rozbehla som sa vtom sa mi zvrtla noha a pošmykla som sa.Už ma viezol silný prúd vody.Vôbec som nevedela čo robiť tak som sa rozhodla kričať o pomoc.
Pooómoc!Pomoóc!
Na brehu stál aký si človek začal za mnou utekať a chcel ma zachrániť.Vyzliekol si tričko a skočil do vody.Jednou rukou sa držal brehu a druhou sa ma snažil chytiť.Napokom ma vytiahol na breh.
Ďakujem,neviem ako sa vám mám zavďačiť,veľmi pekne vám ďakujem,zachránili ste mi život.
Mne môžeš tykať.Bolo mi potešenim.Si celá vymrznutá poďme sa zahriať na čaj,
Pozval ma dnu na čaj.Ako dievča som nemohla odmietnuť.Prykryl ma huňatou dekou a dal ma posadiť na veľký krásny gauč o ktorom môžem ja len snívať.Pohodlne sa usadil predo mňa a spýtal sa:
Ako sa voláš?
Fritti,a... ty?
Adam.Máš rada psíki?
Áno,ja ich zbožnujem.
Adam sa pomaly otočil.
Heli!Mufi!Skeri! Zakričal na celý dom.Vtom pribehli 3 malé šťeniatka.
Jeeej...ony su nádherne.A kde maju mamu?
Zvedavo a drzo som sa opýtala.Po chvíli mlčania sa ozvslo z Adamovich úst:
No vieš,ony nemajú matku.Presne pred dvoma týžňami ju zrazilo auto keď prechádzali cez cestu no a ja som nemohol ich tam nechať tak som ich zobral.
Oh,to mi je ľúto.
Dáš si ešte niečo iné?
Nie,dakujem ja už musím ísť.Ďakujem ti veľmi pekne za záchranu.
Bola som mu veľmi vďačná že ma zachránil.Zodvihla som sa a du rúk som mu položila deku a odišla s dobrým menom.
Večer keď už som ležala v mojej posteli uvedomila som si že ten človek ktorého som stretla zachránil mi život, zaľúbila som sa.ako je to možne?
Keď som sa zobudila mama už nebola doma často chodí do práce a väčšinou som sama doma a kamáratov nemám takže sa nudím.A stále rozmýšľam nad tým čo sa stalo včera večer.
