Don't Let Me Drown

Drown

„To si musíš zo mňa robiť srandu!" skríkla po mame a od prekvapenia sa až zvalila na stoličku. Pre Lenu to bol dnes veľmi náročný deň v škole, k tomu sa objavili nejaké problémy s Tomom, jej priateľom, a teraz objavila niečo, čo vidieť asi ani nemala. „Veď oco je v pohode. Mama prestaň, fakt! Keby ste mali aspoň reálne problémy, ale tie vaše hádky, to sú všetko iba také detinské doťahovačky. Ozaj necháp-," chcela dokončiť vetu, lenže mama ju so zvýšeným hlasom prerušila.

„Lena! Ty to nechápeš, máš len pätnásť. Nevystrájaj stále, toto je medzi mnou a tvojím otcom!" povedala a buchla po kuchynskom stole.

„Nemám vystrájať?! Len tak mu položíš na stôl rozvodové papiere, necháš ho to podpísať a ešte aj čakáš, že sa do toho nebudem motať? Tvrdíš, že mňa sa to netýka, no neuvedomuješ, že svet sa netočí len okolo teba. Kto z vás dvoch sa opýtal na môj názor? Kto z vás dvoch sa staral o to, čo si myslím ja?" tisli sa jej slzy do očí, po mame ešte nikdy takto neštekala.

„Lena, toto s tebou riešiť nebudem. Choď do svojej izby," odvetila napokon jej mama s miernejším tónom a chytila sa za hlavu. Od toľkého kriku a nátlaku ju rozbolela.

„To je ono? Len tak ma pošleš do izby?"

„Ihneď Lena! Do izby!" zo všetkých síl, ktoré v nej ešte ostávali po nej zvrieskla. Lenou trochu myklo, a preto sa odobrala do svojej izby. Silno zabuchla dvere, aby sa to dobre ozývalo na celý byt, a napokon si pustila z počítača pesničky od skupiny Bring Me The Horizon. A poriadne nahlas, jedine tým sa totiž vždy dokázala odreagovať. Jej rodičia taký typ hudby neobľubovali, no v tomto momente jej to bolo úplne jedno. Oni sa nezaujímajú o jej názor, ani ona sa nebude starať do ich kecov na jej hudbu. Ihneď zapla Facebook a pozrela sa, kto je prihlásený. Na jej veľké šťastie, Anna, jej najlepšia kamarátka, bola online, a preto neváhala a napísala jej. Hovorili si úplne všetko, či bol deň alebo noc.

-Lena: Naši sa rozvádzajú. Hneď ako napísala túto vetu, slzy sa jej pustili prúdom z očí. Chvíľu musela čakať na odpoveď, no po chvíľke sa pri Anninej fotke zobrazila informácia, že odpisuje.
-Anna: Čože? Ako to je možné?! Veď vaši sú tak dokonalí.
-Lena: Hrabe im... tak je to možné. Ja tomu ozaj nerozumiem. Jednoducho... ugh... neviem už čo dodať. Iba ak ti mám pravdu napísať, revem jak malé decko.
-Anna: Len, tak rada by som ťa teraz objala! Viem, že plané správy typu: „To bude dobré, ty sa z toho dostaneš." ti nepomôžu. Ale toto ti pomôže... aj naši sú rozvedení (asi je to trend roka, alebo čo) a je to celkom fajn. Vyzerajú byť šťastnejší.
-Lena: Lenže prečo nedbajú aj na to moje šťastie?
-Anna: Dbajú, len to nevidíš. Nechcú, aby si vyrastala v rodine, ktorá rodinou aj tak nie je. Veď tvoja mama aj tvoj tato sú fajn ľudia. Bude ti s nimi rovnako dobre ako doteraz.
-Lena: Áno, mama je skvelá. O otcovi nemôžem povedať to isté...
-Anna: Myslím, že nechápem. Tata si vždy vychvaľovala až kdesi k nebesám.
-Lena: A to len potvrdzuje fakt, že som veľmi dobrá klamárka...

O dva roky neskôr...

So smútkom oznamujeme, že dňa 26.06. 2016 nás opustila Hanna Jordanová vo veku 45 rokov. Pohreb a smútočná omša sa uskutoční dňa 29.06. 2016 na mestskom cintoríne.

Ešte aj teraz, v deň pohrebu, stála Lena pred tabuľou so Smútočnými oznámeniami, čítala si čiernou napísané slová a prehliadala si maminu fotku, ktorú vybrala hneď ako sa dozvedela, že jej mama je mŕtva. Keď sa jej mama a otec pred dvoma rokmi rozviedli, ostala bývať s otcom, pretože na tom trval. Naviac jej mama sa napokon odsťahovala do zahraničia.

Tri týždne predtým, ako zomrela, sa vrátila do mesta a Lena sa s ňou párkrát stretla. Dokonca aj otec súhlasil, aby prišla na návštevu. Pobudla u nich nejaké dva dni a potom odišla do starého bytu, kde bývala predtým než sa zobrala otca. Keď dokončila strednú, zmizla svojim rodičom z dohľadu a viacej sa s nimi neskontaktovala. Ktovie prečo...