Everything and more

2.

„Áno pre teba je to možno len objatie, ale on je chlapec môjho života!” ona stále kričala. Ostali sme obaja zarazený. Aj ja aj Tom. Tom sa postavil a tak tuho ju objal, že sa nedokázala ani usmiať. Pustil ju a ona ho romanticky pobozkala. Takú šťastnú som ju nevidela ani keď počúva Black Widow a to je teda čo povedať. Ešte chvíľu sa na mňa Ninka hnevala, ale po dvoch hodinách ju to prešlo. Po škole som ju pozvala na zmrzlinu neďaleko školy. Bola už iba jedna hodina do konca školy, psychológia. Milovala som psychológiu a preto som sa aj chcela stať psychologičkou. Keby ju len neučila riaditeľka našej školy. Hodina sa skončila a ja som išla ku skrinke, dohodli sme sa, že ma tam Nina počká. Nina tam ešte nebola. Otvorila som skrinku a vypadla mi z nej hŕba učebníc a deodorant. Zohla som sa a začala učebnice zbierať. Všetky som ich uložila do skrinky, zrazu niečo buchlo o skrinku vedľa, bola to Nina objímajúca Tomáša. Nahlas som sa zasmiala, ale nikto z nich si ma nevšímal a tak som len so smiechom chytila Ninu za plece a odlepila ju od Toma. Obe sme sa mu pozdravili a so smiechom utekali preč zo školy. Celou cestou k zmrzlinárni sme utekali. Zastali sme len pred stánkom. Ja som si dala čokoládovú a višňovú zmrzlinu a Nina si dala pistáciovú a limetkovo-citrónovú. „Ten Tom je tak božský!” ozvala sa po chvíli ticha Nina. Ja som sa len usmiala a olizla zmrzlinu na lyžičke. Vždy sme si ju dávali do pohárov. „Dáš mi ochutnať z pistáciovej?” opýtala som sa jej vľúdne. „Niééé!!!” nafučane odvrkla a čakala, že ju začnem prosíkať. To som aj urobila. „Prosíím, Ninuška.” zapriadla som lišiacky. Po pár minútach presviečania súhlasila. Výťazoslávne som sa usmiala a Ninka mi nabrala zmrzlinu na lyžičku. Blížila sa s ňou k mojim ústam no až po ústa sa nedostala, zmrzlinu mi rospľasla na nose. Začala sa smiať a utekať. Po chvíľke behu sa otočila aby sa pozrela ako sa tvárim. Ja som jej darovala úsmev a ukázala prostredník. Smiať sa začala ešte viac a ja s ňou. Neskôr som sa išla umyť na neďaleké toalety.