Everything and more

3.

Je trištvrte na osem a mi sa s Ninou stále zabávame v zmrzlinárni. „Ježiši Kriste!"zakričala som a schytila kabelu. „Čo sa stalo?" prekvapene sa opýtala Nina. „Zabudla som na Nikolasa!" zakričala som cestou domov. Nina zaplatila účet aj za mňa aj keď som ju pozvala ja. Bolo to od nej milé. Celou cestou domov som bežala (dnes mám ubehaný deň). Pred domom som spomalila. Nika som uvidela sedieť na schodoch pred dverami nášho domu. V ruke mal ružu. Nádhernú ružu. Červenú, jej vôňu som cítila až ku mne, alebo to bola Nikova vôňa. Krásna kokosovo-vanilková. Teraz som si bola istá, že nepatrí ruži. Keď si ma Nik všimol postavil sa ku mne a podal mi ružu. „Vďaka za doučovanie." povedal a rýchlim krokom sa pustil domov. Ja sprostá krava som mu nepovedala ani prepáč alebo ďakujem. Nezastavila som ho. Zadržiavala som plač až kým som neprišla do izby a nezavrela dvere. Ľahla som si na posteľ. Keď som prestala plakať mala som mokrý celý vankúš a aj plachtu pod ním. Pozrela som na hodiny a zistila, že som plakala viac ako dvadsať minút. Posadila som sa a pošuchala červené oči. Nečakala som, že ho to až tak raní. Zrazu mi zazvonil telefón. Pozrela som kto to je. Bola to Nina. Nechcela som je zdvihnúť no zdvihla som. „Mmm?" povedala som niečo pri čom nemusela rozoznať, že plačem. „Počúvaj cestou domov som stretla Nika, a opýtala som sa ho ako ste dopadli a on povedal, že to bolo skvelé, ale ja mu neverím lebo som videla, že sa hneval a v očiach mal smútok." dokončila svoj monológ Nina. Aj keď to nepovedala bola tam otázka. „Odišiel." bolo to jediné načo som sa zmohla a potom som sa rozplakala. „Idem k tebe."oznámila mi Nina a zložila.