real_pcy : ideš do školy,že ?
real_pcy : prosím
real_pcy : nezostávaj doma
baekhyunnie_ : aj kebyže chcem ostať doma nemôžem
baekhyunnie_ : mamina si potrpí na moju dochádzku viac ako ja 😂
real_pcy : yAsss
real_pcy : Ďakujem tvojej mame
real_pcy : Baek?
baekhyunnie_ : Hm ?
real_pcy : som nervózny
real_pcy : čo mám robiť
real_pcy : čo keď si nenájdem priateľov
real_pcy : čo keď ma budú všetci nenávidieť
baekhyunnie_ : máš tam mňa 🙄
baekhyunnie_ : nestresuj
baekhyunnie_ : ak budeš potrebovať objatie
baekhyunnie_ : som tu vždy pre teba
real_pcy : ja ťa tak ľúbim Baekhyun
real_pcy : nevieš si ani predstaviť ako moc
baekhyunnie_ : aj ja teba ľúbim 😂
baekhyunnie_ : ale
baekhyunnie_ : mal by si sa ísť pripravovať už je 6:38
baekhyunnie_ : ak nechceš meškať
real_pcy : už idem ❤️❤️❤️
baekhyunnie_ : radil by som ti švihnúť
baekhyunnie_ : pretože prvú hodinu máme s pani Jung
baekhyunnie_ : a nenávidí keď žiaci meškajú na nej hodinu
baekhyunnie_ : dokázala by za to aj zabíjať 😂
real_pcy : nestresuj ma viac ako som Baekkie! 😭
baekhyunnie_ : už som ticho 😇❤️
Chanyeol's pov :
Hodil som mobil do perín vedľa seba a ruky si položil k tvári. Na perách som mal široký úsmev až to muselo vypadať ako by som bol pedo. Kašlal som na to. Nikdy som nebol taký šťastný a zároveň tak nervózny.
Myšlienka,že uvidím chlapca, ktorý mi spríjemnoval necelý mesiac život,bola úžasná. Bol to Baekhyun, ktorý mi dokázal vyčariť úsmev len jednou jedinou smskou.
Keď ma moje feels prešli postavil som sa a rýchlosťou svetla sa začal pripravovať.
Zišiel som schodmi kde som pozdravil maminu a dal jej pusu na líce.
"Dobré ránko, mladý muž. Kamže máš tak naponáhlo ? " pousmiala sa
" Do školy mami. " obúval som si tenisky zatiaľ čo mama pripravovala taniere na stôl.
"A raňajky nič? " pozrela na mňa kárajúcim pohľadom keď som jej na to pokrútil hlavou záporne
Hodil som na chrbát tašku a z misky zobral jablko, ktorým som jej zakýval a milo sa usmial.
" Ale keď dôjdeš, urob si niečo jesť. Budem dlho v práci. Len prosím ťa, nič tu nepodpál. Dobre? "
"Áno mami. Nemám predsa 5 rokov, viem sa postarať o seba sám. "
" Budem sa ti snažiť veriť. " zasmiala sa
A tak som sa s úsmevom vybral na dlhú cestu do školy.
Teda dlhú ako dlhú. Bolo to len 15 minút od môjho domu.
•
