"Bojím sa Niall," šepla so mu do ucha, keď sme sa blížili k mestu pomenovanému ako Mullingar.
"Čoho sa bojíš?" pozrel na mňa a medzi obočím sa mu vytvorila malá vráska.
"Čo keď sa tvojej rodine nebudem páčiť?"
"Tak toho sa nebojím" zasmial sa a spokojne sa oprel o sedadlo v aute. "Ak si aspoň z polovice taká ako ja, určite sa im budeš páčiť. Keď si zvykli na moje nočné prechádzky do chladničky a moju miernu debilitu tak si zvyknú aj na teba!"
"Niall ale ty nie si debilný!" skrivila som obočie a pritiahla som sa ku nemu tak, že moje dlane sa dotýkali jeho hrude a moje oči sa pozerali do jeho modrých dúhoviek.
"Som rád, že si to nemyslíš," usmial sa a dal mi malinkú pusu na nos.
"A kto si to myslí?"
"Nechaj to tak Becky..."
"Ale teraz vážne! Kto?"
"Ja neviem" zasmial sa. "Ja som to povedal len tak, pretože keď som bol mladší, bol som dosť hyperaktívny a rozprával som samé hovadiny. Veľa ľudí mi rozprávalo, že nie som normálny" uchechtal sa a hlavu otočil k oknu, kde pozoroval cestu. Ja som sa na neho ešte chvíľu pozerala ale potom som sa aj odtiahla a pozorovala prostredie v ktorom Niall vyrastal. Jeho rodné mesto bolo blízko a už sa blížilo aj moje stretnutie s jeho rodinou.
Krásne čistá obloha bez jediného mráčika a palive slnko dodávalo tomuto prostrediu ešte väčšie čaro. O Írksu som sa vždy učila, že má jedinečnú prírodu a všetko naokolo tu je veľmi krásne. Nikdy som tu ale nebola a nemala som šancu to tu spoznať a poobzerať sa.
Auto, ktoré nás viezlo zastavilo pre menším domčekom na tichej ulici. Niall s radosťou vystúpil z auta, aby mi mohol otvoriť dvere. Ja na rozdiel od neho som vyšla veľmi opatrne a pomaly.
Chytil ma za ruku, povzbudivo sa usmial a spoločne sme vyšli smerom ku dverám jeho domu. Otočila som sa za seba a auto, ktoré nás viezlo už tam dávno nestálo. Na tento všetký luxus a pohodlnosť si budem musieť ešte dlho zvykať.
Niall vytiahol zo svojho zadného vrecka nohavíc kľúčik s ktorými otvoril. V momente ako sme vstúpili ma omámila prijemná vôňa pečeného kuraťa. Niall to musel určite zaregistrovať tiež, keďže sa mu rozžiarili oči, jeho stisk bol ešte silnejší a vzápätí ma ťahal hneď do vnútra.
"Nie je to náhodou špecialita mojej milovanej mamičky čo tu cítim!" skríkol Niall a žiarivo sa na mňa usmial. Úsmev som mu nesmelo a nervózne opätovala. Niall sa na mňa povzbudivo pozrel, keď sa o chvíľu zjavila pred nami malá strašia pani. V momente ako zbadala Nialla a sa chytila za ústa a utierka, ktorú držala v ruke jej spadla na zem. Niall sa k nej s radosťou rozbehol a padol jej do náručia. Určte sa museli dlho nevidieť, bola na nich vidieť, že sú obidva šťastný.
Zatiaľ čo sa Niall objímal so svojou mamou ja som sa na nich s malým úsmevom na perách pozerala a snažila som sa obzrieť si aj tento dom.
Bolo to tu zariadené skromnejšie. Na pomery typickej írskej/anglickej rodiny. Nebolo tu poznať, že Niall ma peňazí plné vačky. Na rozdiel od ich domu v Londýne to bolo úplne iné.
"Ehm, Becky?" ozval sa za mnou Niallov hlas.
V momente som sa otočila. Nestihla som si ani uvedomiť, že som si jeho mamu a jeho prestala úplne všímať a zízala som len na prostredie v ktorom sa nachádzam. Nevinne som sa na obidvoch pozrela a pristúpila som bližšie ku nim.
"Rada ťa spoznávam Becky!" prehovorila ku mne ako prvá Niallova mama. Niall ma chytil za zápästie trochu si ma ku sebe pritiahol.
"Aj ja vás pani Horanová" pousmiala som sa a Niall sa potichu zachichotal. Nechápavo som sa na neho pozrela. Cítila som sa vážne ne svoja a trápne a on mi to moc neuľahčoval. Je na mne niečo vtipné?
