Baxtrix & Herdyn ♥ Láska z YouTube | Ep. 1

Kapitola 2 - Otázok je stále viac

„Ježišmária, Wedry, čo tu robíš?! Nemal si byť náhodou v Amerike a natáčať videá so známymi youtubermi?" vyjachtal som zo seba.
„No, mal som byť v Amerike, ale teraz som tu. Priletel som pred hodinou."
„A prečo si prišiel sem? Prečo si nešiel najprv k svojim rodičom?" pýtal som sa zmätene.
Čušal. Až po chvíli znovu prehovoril:
„Je už dosť neskoro večer. Nechcem cestovať v takejto tme. K rodičom by som mal oveľa dlhšiu cestu než som mal sem k vám. Môžem u vás prespať?" opýtal sa vyčerpane.
„Áno, jasné." odpovedal som ešte stále dosť šokovane.
Nechápal som, prečo mali Herdyn a Wedry medzi sebou taký zúrivý dialóg, ale Wedry vyzeral naozaj veľmi strhane. Nechcel som ho ešte viac unaviť tisíckami otázok, ktoré mi vírili mysľou. Všimol som si ako Herdyn nepriateľsky zaťal ruku v päsť. Následne sa otočil a vyšiel von na dvor zadným vchodom.
Zaviedol som zatiaľ Wedryho do obývačky, a priniesol mu deky aby sa mal čím zakryť, ak mu bude v noci zima.
„Nechceš niečo na jedenie? Ja som totiž dosť hladný. Prinesiem ti niečo z kuchyne?" navrhol som mu.
„Nie, vďaka, to je dobré."

Obrátil som sa a šiel do kuchyne. Rozsvietil som svetlo, vytiahol z príručnej cestovnej tašky pečivo, ktoré sme kúpili s Herdynom na pumpe a paštétu. Ach, jaj, zajtra budeme musieť ísť na veľké nákupy do potravín. Natrel som si chleba a išiel sa pozrieť do sáčku po nejakej zelenine, keď mi zrazu spadol nôž na podlahu. Ako som sa po neho zohýbal, zbadal som v odraze rúry na pečenie nejaký pohyb za oknom. Otočil som sa aby som sa lepšie pozrel. Stál tam Herdyn. Nebyť červeného rozpáleného konca jeho cigarety, tak ani neviem že tam je. Čo to má znamenať? Herdyn fajčí? Odkedy? Vedel som len o jeho alkoholických závislostiach ale s cigaretou som ho nikdy nevidel. Len tak tam stojí a čumí na mňa. Zakýval som mu. Herdyn si potiahol z cigarety posledný poriadny šluk. Potom ju odhodil, zašliapol, a rukou mi naznačil nech idem k nemu.
Otvoril som dvere do záhrady. Stál hneď pri nich. V čiernom tričku a čiernych nohaviciach splýval s večernou tmou. Cigaretový pach bol na mňa veľmi silný, tak som sa zatváril kyslo.
„Drž sa od neho ďalej," potichu ale rázne povedal Herdyn.
„Prečo? Čo sa deje? A čo mal znamenať ten rozhovor medzi vami?" upieral som naň svoj pohľad.
„Bax, ..." zašepkal Herdyn, a jeho ruka pristála na mojom ramene. ,,Je tu niečo, čo by si mal vedieť..."
Stále som sa neho zízal. Herdyn, už mi doprdele aspoň ty povedz o čo ide!
Zaškvŕkalo mi hlasno v bruchu. Aha, jáj. Kvôli Herdynovi som sa nestihol zahryznúť ani do toho chleba, ktorý som si pripravil.
„Máš hlad?" starostlivo sa opýtal.
„No nie asi, keď si ma vyrušil pri večeri!" nervózne som už vyprskol. ,,To je teraz jedno, už mi konečne povedz čo si chcel."
„Never ničomu, čo ti povie Wedry."
„Ale čomu? O čo ide, sakra?!"
V tom sa otvorili dvere do záhrady. „Chlapci, vy ste ešte nezapojili wifi router? Nechytám tu wifi."
„Wedry, ja by som ho aj rád zapojil ale už som unavený z celého dnešného dňa, z toho cestovania a sťahovania nábytku..."
„Ja ho zapojím," ujal sa úlohy Herdyn.

Odhryzol som si pár kúskov zo svojej večere a pobral som sa do postele. Na jednej strane som bol strašne unavený, ale na druhej strane som nevedel, či sa mi podarí zaspať kvôli tomu všetkému čo sa dnes udialo.

Netrvalo dlho a spánok zvíťazil.

***

Mmm, cítim vôňu mojej obľúbenej kávy. Pomaly som ti pretrel oči. Slnečné lúče už presvetľovali moju izbu. A pri dverách bolo čosi, na čo som nedokázal hneď zaostriť...
„Dobre ráno, spolubývajúci!" nadšene zvolal Herdyn, stojac pri dverách s kávou v ruke.
„Dobré ráno, Herďo," rozospato som zamumlal.
„To je pre teba." Podával mi kávu.
„Ó, nice! Ďakujem Herďo." Odpil som si zopár glgov. „Koľko je hodín?"
„Za dvadsať minút bude dvanásť hodín, ty spachtoš."
„Och. Wedry je už istotne hore od ôsmej..."
„Bol hore od ôsmej. A už išiel aj domov."
„Tak skoro? A bez rozlúčenia?" začudoval som sa a trochu aj zosmutnel. Nepáčilo sa mi s akou úľavou v hlase to Herďo povedal. Dopil som kávu a vrátil mu hrnček. ,,Odnesieš mi hrnček, však?"
„Odnes si ho sám, ty prasa."
„Tak, dík." Ach Bože, Herdyn má nevypočítateľné nálady, tak ako apríl svoje počasie.
Odkráčal do kúpeľne. Bolo počuť buchnutie dverí a zapnutie vody v sprche. No, aspoň mám na chvíľu pokoj od tých jeho nálad kým sa osprchuje. Kde mám mobil? Aha, tam je na stole. Idem si prečítať komentáre od fanúšikov.
Po odomknutí obrazovky mi ukázalo správu od Wedryho.

Bax, máš dnes chvíľku čas? Chcem sa s tebou porozprávať osobne medzi štyrmi očami. Nikomu nehovor kam ideš. Budem ťa čakať v kaviarni Black & White o 16:00.

„Bože, nie. Čo je zase toto? Ja chcem mať život normálneho youtubera a nie riešiť zas nejaké sračky..."
Och! Vôbec sa mi nepáči čo sa deje. Mám pocit, že to iste súvisí s Herdynom. Bývali sme predsa všetci traja kamoši a teraz mám pocit, že je vo vzduchu niečo zlé. Čo sa to deje? Ach, jaj.