Neporušiteľná prísaha

Kapitola 5

Zvyšok týždňa sa Malfoyovi viac-menej vyhýbala. Nebolo to naschvál, iba nemali žiadne spoločné hodiny so slizolinom. Hermiona pokračovala v hľadaní užitočných zaklínadiel, viac času však strávila hľadaním knihy, ktorá by jej poradila ako zrušiť prísahu. Žiadnu takú knihu však nenašla, a tak sa vzdala aj tej poslednej nádeje na to, že sa z toho nejak vyvlečie.

Keď prišla do klubovne, Ginny si práve robila úlohy.

„Tak ako?" spýtala sa.

„Nič nové som nenašla." smutne zahlásila Hermiona.

„Mala by si rozmýšľať nad tým, kde to spravíš. Už sa ti pomaly míňa čas."

„Ostávajú mi ešte dva týždne. To je kopa času."

„Kopa času na čo?" ozval sa Harry, ktorého príchod si ani nevšimli.

Hermiona iba vydesene roztvorila oči.

„Kopa času na náš tajný projekt, o ktorom ti nič nepovieme." zachránila situáciu Ginny. K tomu hodila na Harryho taký očarujúci úsmev, že sa mlčky pobral do svojej izby.

„Ďakujem." hlesla Hermiona.

„Pohodka, teraz choď pozrieť záškodnícku mapu, možno sa dnes ešte pobavíš."

Hermiona si v izbe vytiahla mapu a pár minút sa na ňu dívala. Draco na nej nebol, takže bol asi v slizolinskej študovni. Napadlo jej, že by sa mohla naučiť posielať svoj šepot aj keď nebola s danou osobou v miestnosti, hneď však túto myšlienku zamietla. Veď by sa nemohla baviť na tom, ako sa Draco tvári, keď počuje jej šepot. Užívala si každý jeho zmätený výraz a pohľady, ktoré potom hádzal okolo seba. Toto si nemohla nechať ujsť.

----------------------------------------------------------------------

Celý tretí týždeň venovala Hermiona štúdiu. Vedela, že by mala hľadať nejakú miestnosť alebo zaklínadlo na Draca, ale učenie jej bolo prednejšie ako prísaha. Urobila si všetky úlohy pomaly až na mesiac dopredu, len tak pre istotu.

V piatok po škole šla do knihovne, na jej veľké prekvapenie, za jedným zo stolov sedel Malfoy. Párkrát okolo neho prešla, aby si pozrela, aké knihy to má na stole. Väčšinu z nich Hermiona poznala, pretože si ich pred dvomi týždňami vypožičala a iba nedávno ich vrátila. Boli to všetky knihy z povolenej sekcie, v ktorých boli nejaké užitočné kúzla. Nenápadne Malfoya sledovala. Musela zistiť, koľko toho už vedel. Príjemným prekvapením pre ňu bolo, že pár minút po jej príchode Malfoy vrátil knihy na miesto a odišiel, vôbec nevyzeral na to, že by v nich zistil niečo užitočné.

Spokojne sa vybrala do klubovne. Keď prišla do izby, čakala ju Ginny.

„Hermiona, už vieš, čo si oblečieš na to stretnutie?" Ginny sa usmievala.

„Veď to je jedno." pýrila sa Hermiona. „Aj tak ma neuvidí."

„Myslím, že by to malo byť niečo špeciálne." Ginny vstala a spod postele vytiahla krabicu, ktorú podala Hermione.

„Ušila som ti ich ako ospravedlnenie za to ďatelinové pivo a vlastne za všetko, pretože ak by sme nepili to pivo, neexistovala by prísaha, a ty by si nemusela spať s Malfoyom."

„Ginny, to nie je tvoja vina. Netráp sa tým." usmiala sa jemne Hermiona a otvorila krabicu.

„Samozrejme si na nich oblečieš ešte habit, ale mala by si si ich teraz vyskúšať."

Hermiona vytiahla šaty a sánka jej spadla nadol. Keď si ich obliekla, cítila sa sexy ako nikdy pred tým.

„Ginny, jaa... Ďakujem. Naozaj." Otočila sa k Ginny a objala ju.

----------------------------------------------------------

Nasledujúci týždeň sa jej kúzla voči Malfoyovi stupňovali a stupňovali. Jej šepot počul prakticky neustále.

V pondelok sa na dverách veľkej siene opäť objavil odkaz od Draca, ale Hermiona sa rozhodla, že ho bude ignorovať.

V utorok bolo na odkaze pripísané aj slovo prosím a Hermiona si uvedomila, že Draco naozaj chce vedieť, kto je Neznáma, keď je ochotný podstúpiť takú potupu, že prosí, a to nepočítala tie posmešky od ostatných, ktorí sa z Draca vysmievali, že ho takto okúzlila nejaká baba.

Celú stredu naňho nepoužila ani jedno kúzlo a na večeri si všimla, že vyzerá ešte zmätenejšie ako predtým.

Vo štvrtok sa zobudila skoro ráno. Dve hodiny ležala iba tak v posteli a rozmýšľala nad tým, že možno Draco nie je až taký zlý a nie je až tak škaredý.

Po prvej hodine mu poslal šeptom odkaz, že sa stretnú v sobotu večer o ôsmej na chodbe na treťom poschodí.

Pred obedom šla Hermiona po chodbe a rozmýšľala nad tým, kam Draca zavedie. Usmievala sa do chvíle, keď do nej niekto surovo vrazil.

„Dávaj pozor, ty špinavá humusáčka!" zreval na ňu Draco.

V momente sa jej vytratili všetky ilúzie a najradšej by sa hneď rozplakala. Mlčky však pozbierala svoje učebnice zo zeme a šla do veľkej siene.

„Videla som, čo sa stalo na chodbe." povedala jej Ginny. „On si nezaslúži, aby bol tvoj prvý Hermiona."

„Ale s tým už nič nenarobím." smutnepovedala Hermiona, vstala a odišla do svojej izby.