Kapitola 4

2.4K 115 12
                                    

Nasledujúci pondelok doobeda strávila pri knihách zo zakázanej sekcie. Ginny ju presvedčila, aby s ňou šla aspoň na obed.

Keď prišli ku stolu, Harry a Ron sa na niečom šialene smiali.

„Čo sa deje?" pýtala sa Hermiona.

„Ale," povedal Harry, „od rána bavíme na Malfoyovi."

„Čo je s ním?" vyzvedala Ginny a pritom hodila krátky zvedavý pohľad na Hermionu, ktorá jej o svojej sobotňajšej akcii ešte nepovedala.

„Od rána chodí ako čudák." rozprával s plnými ústami jedla Ron. „Stále sa obzerá okolo seba, podrobne sleduje všetky dievčatá, dokonca ich nahovára, aby mu niečo zašepkali."

„Možno iba naháňa novú frajerku." Zasmiala sa Ginny.

Hermiona sa rozhodla, že si Malfoyom nenechá pokaziť obed, a tak sa mlčky pustila do jedla.

Poobede sa opäť vrátila ku knihám, aj keď ju Ron s Harrym volali na návštevu k Hagridovi, musela odmietnuť, pretože na ďalší deň už chcela ísť na vyučovanie.

Práve, keď si dopísala všetky zaklínadlá, prišla Ginny a Hermiona jej mohla konečne porozprávať, čo sa stalo v sobotu.

„Takže to teba dnes hľadal celý deň." rozosmiala sa Ginny.

„Asi áno, aj keď neviem, podľa čoho ma chce nájsť, keďže ma nevidel a nepočul môj hlas, iba šepot."

„Možno intuícia." Začala Ginny, ale Katie, ktorá si prišla požičať knihy, ju prerušila.

------------------------------------------------------------------------

V utorok mali všetky hodiny spoločné s slizolinom. To dávalo Hermione veľa príležitostí na to, aby šepkala Dracovi do ucha romantické slová, aj keď tým nebola príliš nadšená, ale bavilo ju robiť mu zle.

Musela si však dávať pozor. Nechcela, aby Draco zistil, z ktorej fakulty alebo ročníka je Neznáma. Preto naňho zaklínadlo posielala iba na chodbách a pri obede.

Na Dracovi bolo vidno, že ho niečo trápi alebo mu to minimálne nedá pokoja.

Ďalšie ráno visel na dverách do veľkej siene oznam, na ktorom stálo:

Neznáma ozvi sa mi. Draco

Hneď ako Hermiona vošla dovnútra, všimla si, že skoro všetci namiesto raňajkovania a zvyčajných rozhovorov sledujú Malfoya. Ten sedel za svojím stolom a sústredene sa díval na chlieb, ktorý mal na tanieri. Vyzeral trochu utrápene, bolo na ňom vidno, že ho zožiera zvedavosť.

Celé raňajky Hermiona počúvala Rona a Harryho ako si robia žarty z Malfoya. Tak mu treba, pomyslela si.

Večer, pred tým ako šla spať, si pozrela záškodnícku mapu, a videla, že Malfoy sa prechádza po chodbe, kde sa stretli v sobotu. Rozhodla sa, že pôjde za ním.

Keď prišla na chodbu, poslala za ním svoj šepot, ihneď sa otočil, ale to už stihla vyčarovať tmu. Zasa zopakovala kúzlo stuhnutia.

Hermiona začala: „Videla som tvoj odkaz."

„Vedel som, že prídeš. Čakal som ťa."

„Prečo si ma čakal? Čo si od tohto sľubuješ?"

„Stále na teba myslím."

Hermiona k nemu pristúpila bližšie. Cítil ju a zrýchlil sa mu dych. Naklonila sa a dala mu bozk. Čím dlhšie ho bozkávala, tým sa intenzita ich bozku zvyšovala. Odrazu sa od neho odtrhla. Prudko dýchala a počula, že Draco je na tom rovnako.

„Povedz mi, kto si." pýtal sa Draco.

„Kto som? Som tvoj sen, tvoja nočná mora, tvoja túžba, ale aj tvoj trest." Otočila sa mu chrbtom a odišla.

Ginny ju čakala v izbe, Hermiona jej všetko povedala.

„Ty si sa s ním bozkávala?"

„Bol to ten najlepší bozk, v mojom živote."

„Hermiona, nesmieš zabudnúť na to, že je to Malfoy, a ty to robíš preto, aby si ho trápila. Aj keď uznávam, že jeho telo je..."

„Dokonalé." dokončila za ňu Hermiona, a týmukončila debatu.    

Neporušiteľná prísahaTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang