sгdce dгακα: νyvσleηá

Spojenec...

Nahnevane som švihla krídlami. Ľudská postava zahalená v plášti na mňa upierala pohľad, ktorý som mohla len cítiť. Tvár mal zahalenú v kapucni. Švihla som podráždene chvostom a vycerila tesáky. Po čele mi stekal pot. Mávala som krídlmi rýchlejšie ale slabšie.

,,Kto si?!" skríkla som do ticha až druhú osobu striaslo.

Povolila som napäté svaly.
,,Nie vážne! Kto si?" Nedostalo sa mi odpovede.

,,Ja viem, nebolo milé že som po tebe tak vyskočila! Ale to len preto, lebo si si začal!"

,,Som taký ako ty..." ticho odpovedal hlas.

Zjavil sa mi na tváry malý úsmev. Hlas bol príliš hrubý na to aby bol chlapca. Ale bol slabší a veselší než hlas dospelého.

,,Teší ma pán Taký Ako Ty, " zavtipkovala som detinsky, ,,ja som pani Chcem Vedieť Tvoje Meno."

,,Od kedy si tykáme, madam?" spravil úklon a rýchlym pohybom sa vyšvihol naspäť. Neuvedomil si že pohyb spravil príliš rýchlo a kapucňa sa mu zosunula z hlavy. Vlasy hrdzavej farby mal zostrihuté do najnovšieho štýlu. Pár ľadovo-modrých očí, pehy rozosiate všade okolo nosa a pery tvorili dva malé pásiky. Pleť, teda skôr šupinky svetlé.

Navôkol sa rozhľahol môj smiech: ,,Hahahaaa! Takže takto to je!" povedala som veselo.

Chalan sa začervenal a podal mi ruku: ,,M-Meno, F-Félix slečna."

,,To je v poho nemusíš sa hanbiť za to ako vyzeráš. Meno je Dragsha." odpovedala som a stisla Félixovi ruku.

,,No a môžeš mi tykať, Félix." Zachichotala som sa. ,,Tak poleť! Už som unavená a myslím že ty si na tom podobne. No nie?"

Félix zakýval hlavou a následoval moju dráhu letu. Lenivo som sa prevrátila dozadu a padala voľným pádom. Kúsok nad korunami stromov som rozprestrela krídla a sledovala Félixa, ktorý sa len nemotorne prevracal vo vzduchu. Zastavila som nad mojím malým príbytkom a počkala na Félixa. Félix... Retardovanejšie meno si nemohol dostať? spýtala som sa ho v hlave. Félix sa rozhodol mi spraviť druhé Vianoce a uráčil sa priletieť ešte dnes. Pristála som pri ohnisku a rozhodla som sa nazbierať drevo na oheň. On tam len tak sedel a čakal kým budem hotová. Škrtla som kresadlom a iskra skočila do mäkkého lyka. Rozhorel sa plamienok. Kúsok odomňa som zacítila slabý ale známi pach.

,,Qarax!" zhúkla som na celé kolo.

,,Zubatá!" odpovedala mi Qarax veselo.

Chytila som ju medzi prsty. Bola studená. Preniesla som ju k teplému ohňu, ktorý už horel v celej svojej kráse.

,,Félix zoznám sa s mojou dlhoročnou kamarátkou Qarax. Qarax, toto je Félix." vzájomne som ich predstavila. Félix sa na mňa čnudne pozrel, potom na Qarax a potom zas na mňa.

,,Félix..." povedal a zamával pomaly Qarax.

,,Máš pekné meno," zarilkovala, ,, ale aj pekné oči!" dodala lichotnícky.

,,Heh... Vďaka..." odpovedel Qarax milým úsmevom. ,,A Qarax je jediná, ktorú máš? Myslím tým kamarátku."

,,Samozrejme že nie! Snáď si nemyslíš že trávim celý život s týmto zaprdencom." dodala som a ukázala na Qarax.

,,A smiem vedieť mená?"

,,Jasnačka! Lily, Suzy a Merry. Jediné osoby plus ty a Qarax čo vedia že existujem."

Félix na mňa prekvapene pozrel: ,,A čo tvoji rodičia."

,,Kto potrebuje rodičov. Cítim sa ako sirota už sedem rokov a myslím že je na skončenie  neskoro. A aj tak! Mám náhradnú rodinu, ktorou sú kamarátky a Qarax. Ty ešte nie si osvedčený člen." pousmiala som sa a šťuchla Félixa do ramena.

,,Si hladný?"

,,Trocha. Prečo?"

,,Vieš chytať ryby?"

,,Nooo... Trocha..."

,,Tak poď!" vzala som Félixa za zápästie a tiahla ho smerom k tej časti rieky kde sa dobre chytajú psruhy.

...

,,Ughhh! Čo si to za chlapa?! Znovu!" komandovala som Félixa a mávla som nad ním rukou. ,,Beznádejný prípad." Sadla som si na breh. Félix sa ďalej nemotorne čľapkal vo vode a snažil sa niečo chytiť.

,,Ja to nevieeeem!" povedal naštvane a vyliezol z rieky.

,,Vidím." povedala som naštvane. ,,Pozeraj ako chytá pravý drako-človek!"

Vyzula som si topánky a ponožky a vliezla som do studenej vody. Krv mi stuhla v žilách. To nebol dobrý nápad... povedala som si. Predklonila som sa a pozerala ako sa vo vode mihajú ryby. Uvidela som pekný kúsok. Napriahla som ľavú ruku a celou silou som šmarila do vody. Ryba sa zatrepotala vo vzduchu a s nepríjemným mľasknutím dopadla na zem, hneď vedľa Félixa.

,,HA! A čo povieš teraz maličký!" uh... Naštvala som ho.

Félix sa mi rozbehol v ústrety a šplechol mi studenú vodu do tváre. Utrela som si vodu z očí a šibalsky som zašvihala chvostom. Félix sa už načahoval a ponáral ruku do vody. Ja som napriahla nohu a celou silou som kopla Félixovi vodu do tváre.

,,Tu to máš ty barbarský lišiak!" skríkla som a rozbehla sa do smiechom čo najďalej proti prúdu.

,,Predomnou neutečieš ty nemehlo!" ozvalo sa za mnou.

,,To sa ešte uvidí!" S týmito slovami som rostiahla mohutné krídla a vzlietla som vysoko k nebu. Nepočula som nič viac len svoj smiech...
_______________________
Ello!
Som tu zas s novou kapitolou!
Ja viem... Félix... Meno roka.
Ale mne to v tejto chvíli prišlo v poho!

Tak páčko~ ❤