sгdce dгακα: νyvσleηá

Život je krutý

Prešla som späť k môjmu táboru. Keď ma Qarax uvidela zaprskala a požiadala ma aby som si sadla že ona ma ošetrí. Hlad mi zvieral žalúdok ale mali by prísť dievčatá. Zacítila som tupú bolesť v hlave chytila som výrastky na hlave a myslela som si že ich mám niekde vo vlasoch. Oni však už vyčnievali až nad moju zježenú hrivu. Zavrčala som veselo a zároveň sklamane a zložila ruky z hlavy. Qarax sa mi vyšplhala na rameno.

,,Nič si z toho nerob. Si možno jediná."

,,A čo je na tom skvelé. Som sama a nikto rovnaký možno neexistuje. A ja si z toho nemám nič robiť?" podráždene som sa na ňu pozrela.

,,Tak prepáč, ale ber to pozitívne! Je to príjemné nie? Mať krídla a lietať je tak skvelé. Musíš sa cítiť ako vták a proste... Musí to byť nádhera!"

,,Ďakujem za utešenie." a zložila som ju na zem.

,,Neboj možno sa nájde nejaký dračí chlapec. Je to nepravdepodobné ale možno niekto stvorený pre teba existuje."

Videla som že ma chce utešiť a tak som sa neveselo usmiala. Opetovala môj úsmev divným úškľabkom a ja som sa na tom z chuti zasmiala. Dlho som to nespravila. Teda aspoň nie s dobrým úmyslom. Zrazu sa my spoza chrbta ozvalo zakašľanie. Obrátila som svoju doškriabanú tvár k záhadnej osobe. Bola to Merry ktorá keď sa na mňa pozrela vytreštila oči. Bola sama.

,,Podľa tvojho stavu usudzujem že si mala divokú noc. Zobudila si celú dedinu. Vyla si ty alebo veľká skupina vlkov. Úprimne... Verím tomu druhému menej."

Pozrela som sa na ňu že či jej hrabe ale v jej očiach som videla istotu. Znechutene som prevrátila oči. Keby ste sa pýtali ako sa sem dostala: prešla cez rieku po lávke. Je to na druhom konci dediny takže sa dobre poprechádzala. Chytila som Merry za ruky a preletela som s ňou cez hučiacu rieku. Videla som vlčie telo ako sa zachytilo o kameň. Merry sa pozrela dolu a len som videla ako sa z nej sypú raňajky. Ja som nemala čo vyvrátiť a videla som aj nechutnejšie veci. Položila som ju na zem a ona si utrela ústa do rukáva.

,,To... To bol... To bol ten... Ten vlk?" deptala Merry.

,,Je iba jeden. Bolo ich cez tridsať ak nie viac. Ale približne dve tretiny sú... Však ty vieš čo."

Merry nenávidela slovo mŕtve v akomkoľvek tvare.

,,To ty. Páni moji. To je teda ale číslo. Nechcela by si si odpočinúť?" Moje krídla boli trocha zacelené ale cítila som že veľa nevidržia.

,,Merry, odpustíš mi to? Znesieš pravdu že som monštrum a už by sme sa nemali stretávať?" Keď to počula zasmiala sa.

,,Ten bol dobrý! Hahaha! Tak počkať, že to bol vtip?" začala sa Merry obávať.

Začala som sa smiať že mi na to naletela. Pochopila že som si z nej vystrelila a zasmiala sa spolu so mnou.

,,Chceš byť navždy moja kamoška?"

,,Ak zažijeme dobrodružstvo každý druhý deň tak áno." Znovu sme sa začali smiať.