neviditeľný priateľ

70 24 2
                                    

svetlo presvitá.

cez kľúčovú dierku.

a ja som ukrytá.

v teple.

dolujem spomienku.

a píšem nudné verše.

v nádeji, že to niekoho osloví.

že to mojej duši uľaví.

no tá bolesť.

stále ma tlačí k zemi.

tá osamelosť.

môj neviditeľný priateľ.

je zrejme nemý.

a možno neexistuje.

to bude uveriteľnejšie. 

únava ma zmáha.

čaj na okennom parapete.

chladne.

ako moje srdce.

a hlasy ľudí z televízie.

doliehajú ku mne z diaľky.

útržky papierových slovWhere stories live. Discover now