Strašidelne pribehy / Creepy pasty

2 Desivé príbehy čo sa vážne stali

Ahoj ešte pred tym ako začnem písať tie 3 príbehy tak vám chcem povedať že sa pokusím striedať creepypasty s pribehami. :) 

1: VOTRELEC V DOME

Raz v noci som bola sama doma a okolo druhej ráno mi zazvonil telefón. Na displeji sa ukázalo neznáme číslo, tak som si myslela, že si niekto z mojich kamošov chce zo mňa vystreliť. Keď som zdvihla, na druhej strane bolo ticho. Tak som to položila, otočila som sa na druhý bok a chcela som ďalej spať. Po niekoľkých minútach telefón opäť zazvonil a číslo bolo to isté. Zrazu sa ma zmocnil nepríjemný pocit a na tele mi naskočila husia koža. Síce som sa bála, no napriek tomu som to zdvihla. Trochu nahnevane som sa ohlásila: "Haló."

Na druhej strane bolo chvíľu ticho, no potom sa ozval zvuk, z ktorého mám dodnes zimomriavky. Znelo to ako podivné monotónne vrčanie, po ktorom nasledovalo opäť ticho. Nahnevaná som sa preto spýtala: "Kto ste, čo chcete? Prečo mi voláte? Mám kamoša, ktorý pracuje na polícii, dajte mi pokoj." Na druhej strane sa ozval démonický hlas, ktorý povedal: "Len čakám, kedy prídeš na poschodie."

Okamžite som vyletela von z domu ako strela. Hneď oproti bývala moja kamoška, tak mi ako prvé napadlo ísť k nej. Zobudila som celú jej rodinu a jej otec zavolal tomu môjmu a potom zavolal na políciu. Policajti prišli asi o päť minút. V našom dome nenašli nič a nikoho. Avšak zadné dvere boli otvorené a pamätala som si, že som ich pred spaním zamykala...

2:MUŽ BEZ TIEŇA

Moji rodičia si pred časom kúpili malú chatku v lese, v ktorej často trávili víkendy aj s mojou malou sestrou. Mne sa tam veľmi nechcelo chodievať, a tak som zvyčajne trávila víkendy sama doma. Jedného večera som sa totálne nudila, a tak som sa hrala na notebooku. Rodičia majú spálňu na poschodí a dosť často sa stávalo, že keď odo mňa niečo potrebovali, zakričali na mňa z izby. Ja som vyskočila z gauča alebo od počítača vo svojej izbe na prízemí a išla som za nimi hore. Bol to už taký reflex, že keď som začula svoje meno zhora, zdvihla som sa a išla som tam.

No a práve v ten večer, keď v dome okrem mňa nikto nebol, som začula svoje meno. Automaticky som sa postavila a išla som hore. V polovici cesty som si však uvedomila, že som sama. Že ma nemá kto volať. Pomyslela som si, že sa mi to asi len zdalo. Vrátila som späť do svojej izby, no v tom som to začula znova. Bolo to hlasnejšie ako predtým a hlas určite nepatril môjmu otcovi ani nikomu z mojej rodiny.

Išla som preto hore a chcela som zistiť, čo sa to tam deje. Nikde nikto nebol. Pozrela som sa preto von oknom a videla som celú ulicu. Pod jednou z pouličných lámp stála tmavá čierna postava. Snažila som sa toho človeka rozpoznať, no na nikoho sa mi nepodobal. Potom som si všimla niečo, čo ma vydesilo na smrť. Ten muž nemal žiaden tieň! Zrazu svetlá na ulici zablikali a muž zmizol. Vydesená som behala po dome a skúšala, či sú všetky okná aj dvere zavreté. Potom som sa zamkla v šatníku pod schodmi a celú noc som čakala na to, kedy konečne príde ráno.

Ďakujem že si si to dočítal/a až sem budem veľmi rada ak mi napíšeš do komentára tvoj príbeh alebo tvoju obľubenú creepypastu ráda o nej napíšem :)