,,Ako sa voláš ?"
Zasmiala sa, keš si uvedomila, že ešte stále nevedia svoje mená.
,,Adelína Johnsova."
Max sa zasmial.
,,Vážne sa voláš Adelína ?"
Buchla ho po ramena, ale tiež sa zasmiala.
,,Vlastne.." nachvíľu sa zamyslel.
,,Je to krásne meno."
Úprimne sa naňho usmiala a vložila mu ruku dotej jeho.
,,Maximilian Spenser."
,,Teší ma, Maxi."
Pocit istoty.
Mal pocit, že u tejto už nie tak celkom neznámej má istotu.
KAMU SEDANG MEMBACA
Feelings √
Cerita PendekPocity sú fajn. Pokiaľ neprerastú do niečoho horšieho. Do niečoho, čo vás núti vykonať to najhoršie rozhodnutie. ,,Ak skočíš, skočím hneď za tebou, neznámy."
