"Hope?"
"Hmm?"
"Hope...Hope vstávaj!"
"Čo sa deje?"
"Je presne 00:00."
"A to je dôvod na to, aby si ma zobudil?" spýtala som sa ešte rozospatým hlasom a do Coltona som hodila prvý vankúš, ktorý moje rozospaté telo stihlo vyhľadať. Ja tak nenávidím, keď ma niekto zobudí.
"Ty to nechápeš. Je nový deň. Nový deň znamená, že ti musím povedať nový dôvod."
"Colton, to si nemohol počkať do rána? Choď si ľahnúť do postele."
"Veď už je ráno..."
"Colton!"
"Ja nemôžem, musím ti to povedať!" trval na svojom.
"Už mi naozaj začínaš liezť na nervy."
"Navštíviť miesto, ktoré si vždy chcela navštíviť..."
"..." Jediné, čo som počula boli bosé nohy dopadajúce na podlahu a potom som len cítila, ako sa postel podo mnou jemne ohla.
"Čo si myslíš, že robíš?" spýtala som sa podráždene, keďže ma najprv zobudil, a teraz si ešte aj ľahol ku mne do postele. Bola som z toho naozaj zaskočená.
"Povedala si, nech si idem ľahnúť do postele...tak som teda tu."
"Myslela som, do tvojej postele!"
"Ani jedna z postelí, ktoré sa nachádzajú v mojom okolí nepatrí mne."
YOU ARE READING
30 reasons to stay alive | SK
Short Story"Priznaj to! Priznaj, že sa bojíš!" "Bojím? Prečo by som sa mala báť?" "Pretože ku mne niečo cítiš...A ty ku mne nechceš nič cítiť, pretože sa bojíš, že by som ti ublížil." "To ľudia robia. Ubližujú..." © 2017 | SHORT STORY ▶ prvá časť dilógie
