Od okamihu, keď sa Sophi spriatelila so Sarah som sa cítila byť odstrčená, ale snažila som sa to nedať najavo. Každý ďalší ďalší deň sme Sarah stretávali čoraz častejšie. Úprimne som neznášala, keď som ju letmo zbadala na chodbe v škole, pretože vždy následovali objatia, dievčenské božteky, pochvaly vlasov, šiat... ale ani jedna z tých vecií, ani najmenšia lichôtka, pohľad, nič adresované mne.
Na chodbe nás bolo asi šesť, Sophi, ja, Sarah a jej kamarátky. Sophi hneď začlenili medzi seba, medzi „krásky" a ja som tam len stála ako stĺp, čierna ovca, prostitútka z 19. storočia, ako vývrheľ spoločnosti a hovorila si : „Prečo práve ja?"
•••••••••••••••••••••••••••••••
Myšlienka
Nikdy som si o sebe nemyslela, že som pekná. Mozog síce dospel, ale telo som mala ako 15-ročný chlapec. Nikdy som sa nedočkala skúšania si podprseniek, diét na chudnutie do plaviek a podobných vecí, ktoré dievčatá v mojom veku väčšinou robia.
Každý rok na pravidelnej prehliadke som si od puberty musela vytrpieť tie lekárske otázky typu :
Doktorka : „A prsia čo ?
Ešte sa neobjavili?"
Ja : „Nie."
Doktorka : „A krámy už dorazili?"
Ja : „Pochybujem, že sa im uráči!"
Otec : „Pani doktorka, ona sa
úplne podala na mňa!
Chudučká, vysoká,
športový typ, úplne ja!"
zvolal pyšne otec.
Ja : „Áno už mi len narastie penis a ide sa do sveta ... " pomyslela som si.
•••••••••••••••••••••••••••••••
Vždy keď sa tie dve stretli mala som väčší a väčší pocit, že ma už naozaj nikto zo školy nemá rád, ale hlavne Sarah.
Našťastie je posledný deň „v tomto ústave" v tomto týždni, mesiaci a aj roku, keďže je december a pred nami zimné prázdniny.
„Chválabohu!" pomyslela som si.
Neviem si predstaviť, že by sa Sophi a Sarah zoznámi povedzme v septembri.
Naozaj netuším či by ma náhodou Sophi hneď nevimenila za krajšiu a omnoho bohatšiu verziu!
A to si hovorí najlepši kamarátka?
Samozrejme, že ja ju mám stále rovnako rada, ale mohla by sa zamyslieť nad tým, že nie Sarah tu bola vždy pre ňu, ale ja! Sme najlepšie kamarátky už od 10-tich rokov.
Keď potrebovala oporu bola som vždy ja tá opora, keď sa potrebovala vyrozprávať ja som bola jej bútľavá vŕba. Keď potrebovala útočisko, moje dvere jej boli vždy otvorené. Keď niečo potrebovala, kto si išiel zodrať riť, aby jej vyšiel v ustrety ? Tak Sarah asi nie!
Momentálne mi v hlave koluje toľko vecí, ktoré by som najradšej vykričala hneď teraz, ale nemôžem sa pred tými fiflenami takto strápniť.
YOU ARE READING
NA ŽIVOT A NA SMRŤ
Short StorySarah a Riya sa poznajú už dlhšiu dobu. No nie sú práve najväčie kamarátky. Všetko sa to ale zmeni v lete keď sa bližšie spoznajú. Sú úplne odlišné, ale práve to ich spája. Ako to však na Zemi býva, nič netrvá večne a všetko sa raz poserie. Sarah...
