Bol normálny deň. Aspoň tak vyzeral, keď ma mama ráno zobudila, že som zas zaspala do školy. (Nič nenormálne. U mňa by skôr bolo na čudovanie, keby som vstala sama od seba.) "Mať tak externé štúdium ako na výške!" povedala som si sama pre seba a prevalila som sa na druhý bok. Neviem čo sa dialo, či som opäť zaspala, no mama z vedľajšej izby po mne zas začala zjapať, nech už konečne vstanem. Premohla som sa, vstala a dotackala som sa do kúpeľne. No to je ráno, vlastne, už bolo ráno, kedy moje vlasy nevyzerali ako slama? Och, asi budem musieť zmeniť značku laku na vlasy. Mama na mňa má aj tak vždy husté reči, že vyzerám ako ozjabnutá matrioška, no čo narobím - emo je emo. Čierne vlasy s červeným melírom, oči "pretiahnuté komínom," jak moja mama hovorí, čierna vdova nech už rovno povie a odsťahujem sa!
Konečne som sa vytrepala z domu. Ak si mama myslí, že idem do školy, hh! Smejem sa hlasno!
Moje zaťaté uvažovanie ma vyviedlo z miery tak, že nad premýšľaním s kým, kde a koľko pôjdem dnes, zajtra,...jednoducho točiť, ma moje vlastné nohy, MOJE NOHY!, odniesli rovno do školy. Ou shit! Už nemôžem zdrhnúť, už ma videli! Tak toto sa teda riadne poondilo!
Pri príchode do školy, nič nové, všetci na mňa zízajú či som z jahody spadla alebo niečo, že čo ja, JA!, robím v škole. No nič. Ticho som, bcs aj také musí byť. Ešteže nemáme v škole uniformy, lebo potom by som radšej z mosta skočila!
Deň prebehol celkom fajn, až na pár kôz, ktoré nevedia, čo robiť, tak vzali moje meno nadarmo. Akože, ja som pokojný človek, no aj moja trpezlivosť má určité hranice.
~
Mama ma prekvapila. Prišla som domov, všade poupratované, cestovné tašky v chodbe naskladané, bratia pobehujú hore-dole po dome. Všetci vysmiaty ako keby si kúsok šňupli, no nezdalo sa mi to, však mama je prísna nato, žeby aj ona bola zhúlená. (Nehovorím, že ja nie, ale čo už.)
"Jé, vitaj zlatúšik! Pohybuj sa, zbaľ sa a môžeme ísť! Len si zober niečo schopné na seba, vieš čo myslím, niečo dievčenské a pestrejšie. Chodíš ako chlapec, len tie vlasy ti kúsok pomáhajú podobať sa na dievča." Povedala mama, tlieskla si a cupitajúc odbehla do kuchyne.
"Čo? Čo to táraš?" začala som.
"Zbaľ sa, odchádzame!"
"Môžeš, nikam nejdem."
"Ále, jasné, že ideš! A nekaz mi náladu, lebo to ti nedarujem!"
"Ja? Kaziť ti náladu? Kdeže! Ja ti len oznamujem, že nikam nejdem."
"Tak TO si radšej rýchlo rozmysli, mladá dáma! Zajtra je posledný deň školy. Moje predpoklady sú také, že tvoj plán na nasledujúci deň bude, že do školy prídeš pozdraviť učiteľky, zdrapneš vysvedčenie, riaditeľa pošleš do teplých krajín, však prečo nie, veď končíš základku a ideš sa ožrať, zhúliť? Nie, nie! Nato ani nepomysli! Zbaľ sa a rýchlo! Nemienim kvôli tebe zmeškať lietadlo!!"
Fasa! Cí aké mám nervy! Nikdy toto nerobila, nikdy ma do ničoho nenútila a teraz sa mi to vynahradilo! Super! Ako ona ku mne, tak aj ja k nej. Mám chuť porozbíjať všetko naokolo! Čo to robíme? Letíme? FASA! Kontrolujú tašky. Nič si so sebou nemôžem vziať, NIČ! Toto je nočná mora! Zobuďte ma niekto, prosiim!
Už je čas odtiaľto, na chvíľu neviem ako mi to napadlo, no tak sa cítim, že to môže byť aj na niečo dobré. No, ale nech si mama nemyslí, že vyhrala! To určite nie!
Zaliezla som do kúpeľne, pobrala si všetky moje veci na xicht, zbalila oblečenie - čierne, smola! Iné totiž nemám! - lak na nechty, plavky nemám, takže mama má smolu ak ideme k moru. Samé dlhé nohavice a kanady; kokšo! ja naozaj nevyzerám ako dievča!
