Gynekológ Bieber •jb•

1x31

O mesiac neskôr

,, Justin...mám letenky," usmiala som sa. Privrel oči a oprel sa o hrubý strom.

,, Dnes večer môžeme ísť. Začneme odznova!" Radostne som sa usmiala.

,, Nie...," pošepkal. Jedno jedine slovo a môj život sa zmenil. Úplne. Vlastne...on sa už zmenil, keď som prvý krát išla ku gynekológovi.

,, Čože?" Nechápavo som sa na neho pozrela. ,, To mi nesmieš spraviť...," do očì sa mi nahrnuly slzy.

,, Nesmieš to spraviť! My...budeme rodičia," vzlykla som a ruku som si položila na bruško.

,, Ja...Taylor ma potrebuje. Ona...," vzlykla som a začala som zbesilo krútiť hlavou.

,, Ale...," nedovolil mi ani dohovoriť.

,, Nemôžem jej ublìžiť. Umrie z toho žiaľu. A Harry..on sa o teba a aj o to malé postará," otočil sa, bez jedinèho pohľadu na mňa, odišiel.

Vzlykla som a dala som si tvár do dlanì. Vàžne to urobil znova? Bola som pre neho schopná obetovať ùplne vsetko a on sa zachová ako posledný zbabelec?

Ako posledný ùbožiak a hajzel? Urobil to..stále to robil. No ja som si to uvedomila až neskôr. Tie ružové sklìčka bolo na čase dať dole a pozrieť sa pravde do očì.

A pravda bola taká; že Justin ma miloval, àno, miloval, ale nie dostatočne. Nemiloval ma tak ako ja jeho. Nebál sa o mňa , bál sa o seba a o svoj život. Nemyslel na mňa, myslel na druhých. Zaujìmal ho názor cudzìch a nie nàzor jeho Destiny.

Hlasitý vzlyk sa mi vydral z pod mojich pier. Hlavu som si položila na zem, na ktorej boli listy a kadejakà burina.

Ruky som si položila na bruško, hľadiac ho.
,, Nechce nás...ani teba a ani mňa," šepla som potichu. ,, Nechce nás," zopakovala som. Histericky som začala plakať. ,, Chce ju...iba ju, nie nás," šepla som potichu. Môj hlas bol plný bolesti a tràpenia. Bola som sama.

,, Nemáme nikoho," v tej chvìli som sa cìtila ako blàzon. Ako totalný šialenec a to všetko zapričinil ten zbabelec.

,, Nechce nás!" Zakričala som. Slzy stekali po mojich lícach.

Tri hlboké nadýchy a vydýchy, vstala som zo zeme, oprašila som sa, letenky som roztrhala na malè kusočky a hodila som ich na zem.

Rovnako, ako on odhodil mňa. Rovnako, ako on rozbil moje srdce na melè kusočky bezcenèho papiera. Záhraval sa so mnou.
°
Domov som prišla celá zadýchana. Bežala som len aby som nato nemyslela. Harry sedel v obývačke a čítal noviny. Keď ma uvidel, zamilovane sa usmial, vstavajùc z gauča.

Nahol sa k mojim perám na ktorých zanechal dlhý bozk. Naozaj ma veľmi miloval. A ja som bola sebecká beštia. Nemala som právo na nič. Ani na život.

,, Milujem ťa," pošepkal mi do ucha. Silno som ho objala, mysliac si, že sa tak ulavì mne a aj mojmu srdcu. A tiež svedomiu.

,, Idem za Sebastianom, ešte potrebujeme dokončiť ten projekt na tù nadáciu," Prikývla som a odtiahla som sa od neho.

Keď Harry odišiel, vkročila som do izby. Chytila som vázu a hodila som ju do zrakadla, ktoré sa zlomilo.

Podlomili sa mi kolená, moje telo dopadlo na zem. Moje srdce išlo od toľkej bolesti puknúť. Oklamal ma!

,, Nenávidím ťa!" Vykríkla som cez hlasitè vzlyky. Potiahla som sa za vlasy a nekontrolovatelne som vzlykala a plakala.

Nepočul to.