Gynekológ Bieber •jb•

Epilóg

,, Nevedela si žiť v klamstvách," vzlykol som.
,, A ja to chàpem...všetko sa  to stalo kvôli mne!" Zavzlykal som. Chytil som do ruky hrsť jej pôdy, ktorù mala posýpanù na pohrebe.

,, To ja som dovolil, aby si umrela," privrel som oči.

,, Vždy si mala pravdu ty, bola si schopná všetko nechať...pre mňa,"

,, Milovala si ma viac, ako si dokážem predstaviť," povzdychol som si.

,, Je to už týžden...ja bez teba neviem žiť, prečo si to urobila? Prečo? Mala si zastreliť najskôr mňa, aby sme boli spolu,"

Pozrel som sa na jej fotku, ktorù mala na nahrobnom kameni a usmial som sa nad toľkou krásou.

,, A teraz nemàm odvahu ani nato, aby som napravil to, čo som pokazil," Naďalej sa mi z ùst drali hlasité vzlyky. Vzlyky bolesti a utrpenia.

,, Zabil som ťa..," ďalšie slzy tiekly z mojich očì ako vodopád.

,, Zabil som ťa..," zopakoval som.

,, Ja som ťa zabil, Des," privrel som oči.

,, Povedz mi..ako dokážem bez teba žiť? Ako to len dokážem?" Zaklonil som hlavu.

,, Som sebecký, vždy som bol sebec. Nemyslel som nato, ako sa citìš ty. Ak by som vedel, že naozaj vystreliš, snažil by som sa viac," zachraptel som.

,, a ja nemàm odvahu ani nato odstreliť si ten hlupy mozog z hlavy. Ty si bola odvažná, vedela si čo chceš. Ja taký nie som, nikdy som ani nebol. No ty si bola schopná ma milovať aj cez to všetko," vzlykol som a ruku som si priložil na ùsta.

,, Čo som to len spravil?" Nechápavo som mal ruku priloženú na ùstach a vzlykol som do svojej dlane.

,, Čo som ti to urobil, Destiny?" Hlavu som si oprel o veľký strom. Rukami som sa dotýkal jej pôdy, mysliac si, že nájdem pokoj.

,, Čo tu stále robìš?!" Zamračil sa Harry.

Ostal som ticho a naďalej som vzlykal. Chýbala mi, tak skurvene mi chýbala.

,, Choď za Taylor a naprav to!" Zasyčal na mňa. Pokrutil som hlavou.

,, Nechcem Taylor! Ja potrebujem ju...," vydýchol som.

,, Nechàpem čo tu robím. Klamala mi a ty tiež, "

,, Som tu posledný kràt," zašepkal Harry potichu.

,, A ty by jej mal dať už pokoj," pokrùtil som hlavou.

,, Priala by si, aby som tu bol. Poznal som ju..lepšie ako ty," pozrel som sa mu hlboko do očí.

,, Mal by som ísť,"otočil sa na odchod.

,, Ak by si nevyrazil tie dvere a nepovedal by si jej to, čo si povedal, stale by tu možno bola," zašepkal som. Chvìľu ostal stáť, no potom odkračal preč.

,, Láska...asi by som ti mal dať pokoj,však?" Utrel som si slzy.

,, Nedokážem to, ," zavzlykal som.

,, Milujem ťa, nikdy sa to nezmenì,každučky deň budem tu," šepol som.

,, Nikdy ťa neprestanem milovať. My sme si boli sùdeny," moja slza dopadla na jej zeminu.

Justin svoj všetok čas tràvil pri nej...pri Destiny.

Až napokon ten obrovský nátlak nezvládol a odstrelil sa...pri nej.

Pri svojej nadhernej kràske.

A kto vie...možno boli naozaj tam hore spolu.

Koniec.

Pozn:
Ja sa chcem poďakovať každej jednej z vás. Za všetky komentáre, votes. Prežuvali ste to všetko so mnou. Ďakujem.

Dùfam, že sa ešte pri niektorych mojich pribehoch uvìdime.

Milujem vás ❤❤

*Scajka *