Reasons why she loved dark

{seventeen}

Povedal si mi, že sa chces stretnúť.
Povedal si mi, že sa chces stretnúť hneď.
Že je to súrne.
Nikdy si nič nerobil narýchlo.
Ale toto sa mi zdalo viac, než rýchlo.

Dorazila som na dohodnuté miesto. Stál si tam a hľadel si na hviezdy, nerozumela som celej tejto situácii.
Chytila som ta za rameno.
Otočil si sa a videla som v tvojich očiach.

Nenávisť?
Smútok?
Lásku?

„Milujem ta, vždy budem. Ale nemôžme byť spolu, už nie," povedal si.

Tvoje slová ma veľmi boleli. Ako to?
Nerozumela som.

Naozaj ma miluje, ale nechce byť so mnou?

„Prečo?" jediná veta, ktorá zo mňa vyšla.

Neodpovedal si. Iba si stál a hľadel do zeme.

Ako mám tomuto porozumieť? Pristúpil si ku mne a pobozkal si ma. Užívala som si asi nás posledný bozk. Nás posledný dotyk. Náš posledný čas úplne.

„Pamätaj na mňa. Nie v zlom, v dobrom. Mysli na tie dve noci. Na najkrajšie noci v mojom živote." po týchto slovách si odišiel.

Odišiel si a nechal si ma tu samú. Prázdnu dušu. Ktorá už nie je to, čo bola.