Nechcela som to robiť , nebavilo ma to , nenapĺňalo ma to. Bola som len bábkou na ,ktorú obliekajú alebo naopak vyzliekajú kusy oblečenia. Nikto sa ma nespýtal ako sa cítim, či sa mi to páči alebo nie. Nezáležalo na mojom názore. Bola som chodiaca bábka. Táto brandž bolo jedno veľké divadlo.
"Za 2 minúty si na rade. Si pripravená?" Zakričal na mňa chalan so slúchatkom na ušiach a zmäteným výrázom na tvári. Neobťažoval sa počkať ani na moju odpoveď a už dával do pozoru ostatné dievčatá. Bolo to celé zvrhlé. Každý sa ponáhlal. Nikto si túto prácu neužíval.
Z mojích myšlienok ma opäť prerušil ten istý hlas. "Ideš!" Skríkol smerom na mólo a jemne ma posunul ku predu.
Osvietila ma žiara reflektorov. Snažila som sa zachytiť rytmus hudby, ktorá sa rozliehala po celej sále. Moje nohy išli s rytmom a tak som aspoň nepôsobila ako chodiace pravítko. Moje telo bolo zväčša odhalené , zakrývalo ho len spodné prádlo na intímnych partiách. Nohy mi trpeli z tých otravných vysokých topánok.
Neviem čo sa dialo okolo mňa. Nikdy som nenaviazala očný kontakt s 'publikom'. Bála som sa pohľadu iných. Celkom ironické v spojení s modelkou , no nie?
Konečne som dokráčala ku koncu móla. Jediné čo som na tom zbožňovala bol moment keď sa moje telo otočilo smerom ku backstejdžu a všetci venovali pozornosť ďalšej bábke na móle.
V backstejdži sa na mňa vrhlo pár ľudí od maskérok , cez navrhárov až po nepodstatné asisentky. Opatrne zo mňa zhodili spodné prádlo aby sa náhodou nedaj bože nepoškodila na ňom jedna jediná nitka. Rita , žena okolo 30ky mi začala z vlasov odstraňovať príčesky a všetky doplnky ,ktoré na mne viseli.
Konečne som sa mohla posadiť a vyzuť si topánky. Bože prečo si niečo takéto vymyslel?
Do ruky som zobrala tampón na odlíčenie a v zápetí som siahla po vode na odličovanie.
Odstránila som si z tváre všetko to svinstvo. Moja pleť bola ako znovuzrodená. Blažene som si vydýchla.
Zatiaľ čo som sa pokúšala s Ritou rozčesať moje blonďavé vlasy , sledovala som v zrkadle všetky tie modelky naokolo. Boli ako roboti. Všetky sa nahlas smiali a porovnávali si svoje učesy , outfity ba hádam aj tvar obočia. Boli ako v tranze. Nemala som tu moc kamarátok. Neustále som cestovala a vždy s niekým iným. Tak ako to v modelingu býva. Nemáte domov ani priateľov..aspoň nie tých správnych.
Ako som sa tak snažila odstrániť lak z mojich vlasov v zrkadle som zbadala oči , ktoré ma sledovali. Neviem koľko sa už na mňa takto pozerali no bolo mi to vcelku nepríjemné.
Keď som sa otočila smerom k tým očiam , dotýčny už na tom mieste nestál. Bolo to divné. Pokrútila som hlavou a ďalej sa venovala vlasom.
"Myslím ,že nezostáva nič iné ako ich umyť." Povedala zúfalo Rita držiac na poly zlomený hrebeň. Zasmiala som sa a hodila ho na stolík predo mnou.
"Aj tak ďakujem za snahu." Milo som sa usmiala na ženu , ktorá bolo z toho viac nešťastná ako ja samotná.
"V tomto prípade určite nie je začo." Poznamenala zatiaľ čo prešlapla z nohy na nohu.
"Potrebuješ ešte niečo" nachvílu sa zastavila a očami pozrela na kartičku s mojím menom pripevnenú o zrkadlo. "Ema?" Dokončila nakoniec. Povrtela som hlavou.
"Nie ďakujem ,môžte ísť."
"Ema , Ema" Známy hlas sa snažil zaujať moju pozornosť. Prudko som sa otočila za hlasom. Kráčala ku mne zadychčaná Lauren. Moja agentka. Prekrútila som očami kedže som dúfala , že na mňa zabudla a ja by som sa potom musela dostať na hotel metrom.
"Bola si úžasná" Chytila moje plecia a s upravenými zubami sa na mňa zo široka usmievala.
"Hej prejsť sa po móle chce fakt veľku odvahu." Otrávene som poznamenala a zobrala si mobil zo stolíka.
"Nebuď stále taká nezaujatá." Lauren ma chytila okolo pásu a spolu sme vykročili ku východu. Nemala som silu jej odpovedať , aj tak by som sa s ňou ako vždy pohádala a podcenila moju vlastnú existenciu. Nemyslím si , že som potrebná pre tento svet ak sa mám ešte minimálne 5 rokov prechádzať po mólach a usmievať sa na titulkách ženských magazínov.
Vychádzali sme z budovy zadným východom v ktorej sa konala módna prehliadka. Stále tu bolo dosť ľudí. Všade naokolo boli novinári a celebrity. Neznášala som tento svet.
"Bože môj zabudla som si tam niekde môj diár, nemôžem bez neho odísť." Lauren zazmätkovala a otočila sa naspäť k budove.
"Aspoň mi tu nechaj klúče ,nebudem tu mrznúť." Zakričala som smerom na Lauren. Po chvíli uvažovania vyhrabala z kabelky kľúče a hodila mi ich. Moje zmrznuté ruky ich ako tak chytili. Vybrala som sa k autu. Pod nohami som zacítila mláku, no bohužiaľ neskoro. Moja noha bola celá mokrá ,kedže som mala obuté len baleríny.
"Do riti!" Zahundrala som si popod nos. Nemala som rada Londýn. Vždy tu len pršalo a všetko tu bolo také melancholické. Čistá depka.
Sadla som si na miesto spolujazdca a zapla si rádio. Na mobile mi začalo svietiť desiatky upozornení o tom, že som bola označená na tej a na tej fotke z London Fashion Weeku. Mobil som odhodila na palubnú dosku hneď potom ako som zapla tichý režim. Na parkovisku okolo boli odparkované samé čierne Range Rovery ,Audinky a Mercedesi.
Začínala som byť už naozaj nervózna z toho čakania na Lauren. Pohmkávala som si melódiu piesne , ktorá hrala v rádiu. Bola celkom chytláva no nie práve moja šálka kávy.
V momente keď som sa chcela pozrieť smerom ku dverám budovy ma osvietili svetlá auta, ktoré práve prechádzalo okolo toho nášho. Po lepšom zaostrení som spoznala oči ktoré šoférovali to auto. Boli to tie isté oči ,ktoré ma dnes sledovali v zrkadle. Obzrela som si dotyčného lepšie no nebol mi nijak zvláštne povedomý. Hnedé kučeravé vlasy ktoré sa snažil mať učesané do zadu mu neustále padali do tváre. Plné ružové pery a tie oči. Znova som sa cítila nepríjemne ,no našťastie ma ten pocit opustil hneď ako Lauren otvorila dvere na strane šoféra.
"Konečne." Spokojne som poznamenala.
Lauren bez slova naštartovala.
_____________________________________________________
Poznámka autora:
Nová story s Harrym. Ak by sa niekomu zapáčila, prosím vás dajte vedieť. :)
