Zobudila som sa na hlas ,ktorý sa ozýval po hotelovej izbe. Nechcene som otvorila oči. Lauren odostierala tmavé závesy z obrovských okien. Na podlahu začali dopadať slnečné lúče.
"Dobré ráno ,slečna" Pozdravila ma Lauren hneď po tom ako sa ku mne otočila.
"Mám voľno." Nechápavo som sa na ňu zahladela a potiahla si perinu cez tvár. Počula som jej opätky na drevenej podlahe čo raz bližšie.
"Až od zajtra, dnes máš obed so svojou matkou."
"Aaagh" vydala som zo seba neidentifikovatelny zvuk. "Nemám náladu na obed s matkou." Dodala som, hneď ako som vykukla spod periny.
"Volala mi dnes ráno, trvala na tom."
Pocítila som ako mnou prešiel chladný vánok ,pretože Lauren zo mňa stiahla perinu.
"Nezdržuj a vstávaj.Nemám na teba toľko času." Poznamenala a nervózne prešlapovala z nohy na nohu.
"Neviem na čo si tu. Obed s matkou zvládnem aj sama." Prešla som okolo nej a nasmerovala si to k vozíku na ktorom boli pripravené raňajky. Zakusla som sa do croasanu s jahodovým lekvárom. Zbožňovala som raňajky v hoteloch. Do druhej ruky som si zobrala šalok kávy a otočila sa k Lauren. Neustále nosila len šedú sukňu zladenú so šedým sakom. Bolo to otravné.
"Naozaj. Povedz kde a kedy. Ja sa tam dostavím." Prehovorila som na ňu s plnými ústami.
Prekrútila očami hneď po tom ako si zhlboka povzdychla.
"Fajn. Napíšem ti to. Je mi jasné, že hneď ako-" nenechala som ju dohovoriť a skočila jej do reči.
"Nerob zo mňa malé decko , mám 22 rokov , zapamätám si dve veci kriste pane." Rozhodila som rukami a skoro si vyliala kávu zo šálky.
"Nie nezapamätáš , nikdy si nič nepamätáš." Povedala si skôr pre seba ako mne.
"Tak fajn." Lauren na mňa pozrela so zúfalým a neistým pohľadom. "O 12:30 máš byť na Kensington street, tam si ťa vyzdvihne jej šofér. Rozumieš?" Spýtala sa so zdvihnutým obočím.
Nechápala som pointu toho ,že šofér ma musí vyzdvihnúť na Kensington street ,ale nechala som to pre dobro všetkých tak.
"Rozumiem." Vyhlásila som s úsmevom. Vykročila som smerom k Lauren aby som ju odprevadila k dverám.
"Prosím ťa nič nesprav. Nepotrebujem mať preslov od tvojej matky. A buď opatrná , za týždeň máš Paríž, potom Miláno a-" opäť som ju prerušila "Áno áno prosím ťa choď už, odýchni si choď do wellnesu alebo čo , proste nepracuj."
Doslova som ju vytláčala z dverí. Bol to totálny workoholik. Veď ani neviem či má rodinu. Tipujem ju na mačky.
Obed s matkou. To bolo to posledné čo som potrebovala. Strieborný príbor , postoj dámy a jedine vkusné oblečenie. Ďakujem , ale zaobišla by som sa aj bez tejto scenérie.
..
Pred dvoma týždňami ,po príchode do Londýna som si v požičovni zajednala auto aj keď neviem k čomu ,kedže všade ma viezla Lauren. No ale aspoň dnes ho môžem využiť. Nasadla som do čierneho mercedesu a zapla si GPS. Jazdenie v Londýne nebolo ani z ďaleka jednoduché. Auto som odparkovala blízko Hyde parku a pomaly sa prešla až ku Kensington Street. Dnes bolo počasie o niečo lepšie. Zem bola suchá a spoza mrakov občas vyšlo aj slnko. Od včerajška som sa do mobilu ani na chvílu nepozrela a hneď som aj olutovala,že som sa práve rozhodla pre opak. 2 zmeškané hovory od otca, 1 zmeškaný od Rosie a ďalších sto upozornení zo včerajšej show.
Klikla som na prvé upozornenie ,ktoré mi padlo do oka. Bola som na móle. Nič zaujímavé , no zaujal ma niekto iný. Kučeravý chalan , ktorý sedel v prvej rade na mňa upieral pohľad. Klikla som na jeho postavu kde sa mi následne zobrazilo jeho meno.
Harry Styles. Harry Styles? Styles? Niečo mi to hovorilo. Po chvíli uvažovania som na to stále neprišla a tak som mobil opäť vložila do kabelky. Zastavila som sa na kávu v najbližšej kaviarni. Latte som si zobrala so sebou a čakala na maminho šoféra.
Keď som odhodila kelímok do koša blízko mňa zastavilo predomnou auto z ktorého vykukla moja matka.
"Zara." Oslovila ma. Moje druhé meno. Nemám ho moc rada, pretože ma ním nazýva vždy len môj otec a s tým už si pár rokov nemám čo povedať.
"Mama." Oslovila som ju naspäť a nastúpila si do auta.
"Som rada, že si moje pozvanie prijala." Matka ma chytila za ruku a silene sa na mňa usmiala.
"Nemala som na výber." Mamu som videla rada ,ale nie vždy sa s ňou dalo porozprávať.
"Ema." Povedala urazene.
"Fajn prepáč. Som rada , že ťa vidím." Úprimne som sa na ňu usmiala. Po zvyšok cesty sme ani jedna z nás neprohovorila ani slovo.
..
"Bola si s otcom? Má o teba starosti." Mama si odpila z pohára čistej vody a pozdvihla obočie smerom na mňa. Sedeli sme v prestížnej reštaurácii. Chodila sem len najvyššia vrstva. Parlament Veľkej Británie a podobne. Kedže matka bola jednou z mandátov konzervatívnej strany nemohli sme tu chýbať. Cítila som sa tu hrozne ale to mamu nezaujímalo.
"Nie nebola som s otcom a ani to nemám v pláne. Povedala som,že s tým mužom už nechcem mať nič spoločné." Odpovedala som na jej otázku a odpila si z červeného vína ,ktoré som celú dobu držala v ruke.
"Nemôžeš sa k nemu takto správať ..je to tvoj otec Ema." V maminom hlase som cítila zúfalosť.
"Naozaj? A to ,že ma otec donútil vydať sa za chlapíka , ktorého ani len nepoznám je akože v poriadku?" Rozhorčene som sa spýtala bez toho ,že by som riešila kto všetko to mohol počuť. Matka sa začala nervózne obzerať po reštaurácii.
"Mohla by si sa správať kultivovane?" Vyprskla pomedzi zuby. Prekrútila som očami a zakusla sa do brusnicového dezertu.
"Vieš ,že otec nemal na výber." Obraňovala ho ako vždy. Bola taká naivná.
"Dcéra alebo peniaze? Nie nemal na výber." Poznamenala som so štipkou sarkazmu. Môj tep bol čo raz rýchlejší.
"Mohla by si sa cez to preniesť a ísť ďalej." Jej ruka sa natiahla za tou mojou.
"No tak zlato ,mu-síš mu od-pustiť." Túto vetu som od mamy počúvala asi už 2 roky. No pre mňa nič neznamená. Ide jedným uchom dnu a druhým von.
"Myslím, že pôjdem." Pomaly som sa postavila zo stoličky a odsunula sa od stola. Mama si povzdychla , no neprotestovala. Nemohla si dovoliť robiť scénky v takejto spoločnosti.
"Rosie ťa pozdravuje." Povedala som po tichu zatiaľ čo som ju bozkala na líce. Jej oči našli tie moje. Bolo na nich vidieť ako veľmi zostala zaskočená.
"Dávaj na seba pozor." Jemne som ju objala a odkráčala ku východu.
"Ozvi sa otcovi." Boli matkine posledné slová.
____________________________________________________
Poznámka:
Viem,že vám začiatok asi nepríde ničím zaujímavý ,no dej sa rozbehne ale všetko má svoj čas.
Ďakujem za prečítanie:)
