Music Saved My life ♪♥

~Prípravy~

„Počuli ste to?" Do skušobne vtrhne šťastná a zadýchaná Lýdia. My sa na ňu všetci pozrieme.

„Čo myslíš? Dnes som sa toho dozvedela celkom dosť." Odpoviem.

„No predsa že naše školy budú mať spoločný maturiťák!" Skríkne vytešene. Andrew a Simon v momente vyprskli minerálku ktorú pili.

„Čo? To ako? Na ktorej škole to bude?" Začne ju zaplavovať otázkami Jacob.

„Naše riaditeľky sa tak proste dohodli. Že aj tak mávame občas spoločné akcie a zdalo sa im že si celkom dobre rozumieme. A bude to na našej škole." Odpovie. Našťastie som sa napiť nestihla.

„Že si rozumieme? Jedine naša parta, veď ostatní sa neznášajú, najradšej by sa medzi sebou pozabíjali." Poviem.

„Ale môžme byť radi. Máme šancu si konečne naživo zahrať!" Zvískne od radosti. Ja nad tým len pokrútim hlavou, rovnako ako aj And.

„Pochybujem. Má vystupovať skupina The Vamps, takže..." Oznámim im.

„Čože?" Povie sklesnuto Lýdia.

„Ale je tu možnosť že budú chcieť mať dramatický príchod a prídu neskôr, takže teoreticky by sme aj dve pesničky stihli..." Ozve sa Simon. Všetci sa nad tým chvílu zamyslíme a nakoniec prikývneme. Začneme skúšať v skušobni u nás doma. Môj brat o tom nevie a presne to aj chcem. Ten maturiťák bude o týždeň takže teraz budeme skúšať každý deň, pretože dúfame že si tam predsa len zahráme. Ja však budem musieť najskôr nabrať odvahu... Po pár hodinách skončíme. Začneme dávať na miesto nástroje a mikrofóny.

„Kto so mnou pôjde do obchodu vybrať šaty?" Spýtam sa po chvíli s úsmevom. Lýdia sa hneď prihlási.

„Ja by som tiež šiel, mám toho v šatníku málo." povie Jacob a ja sa začnem smiať.

„Šak ty z nás máš najväčší šatník, máš ho veľký ako je táto skušobňa a tá je fakt DOSŤ veľká." Poviem a ostatní sa tiež začnú smiať.

„Ale ja si nemám čo obliecť." Zakňučí ako nejaké dievča. To sa začneme smiať ešte viac. Výjdeme hore po schodoch ktoré vedú z "podzemia" na prízemie. Scott a Stiles povedali že pôjdu s nami no neplánujú si kupovať nič nové. Chalani do obchodu vošli pred nami. My sme sa pred vchodom zastavili. Lýdia si upravila vlasy, otvorila dvere a my sme vošli dnu.

,,Lýdia? Kam teda ideme?" Spýta sa Jacob, keď k nim prídeme. To vojdeme do jednoho obchodu.

......

Prešli sme asi 10 obchodov, no stále nič. Vošli sme nakoniec do posledného. To som zbadala tie najúžasnejšie šaty na svete. Schmatla som svoju veľkosť a bežala si ich vyskúšať. Vyšla som z kabínky a ako ma Lýdia zbadala, padla jej sánka. Ja som sa zasmiala. Svojim smiechom som prilákala pozornosť mojich úžasných spoluhráčov, ktorí keď ma zbadali, taktiež im padla sánka.

,,P-páni, vyzeráš úžasne Mal." Povie s úžasom v hlase Lýdia a chalani len nemo prikývnu.

,,Vďaka." Poviem a zatočím sa v nich.

,,Tie šaty berieme aj keby sme na to mali minúť polovicu peňazí čo tu máš." Usmeje sa Lýdia a ja prikývnem. (obrázok máte v médiách). Odídem sa prezliecť do svojho oblečenia a s šatami v ruke vyjdem z kabínky.

,,A teraz niečo pre teba." Uškrniem sa a začnem sa prehrabávať medzi šatami. Zrazu sa dostanem do nejakej časti obchodu o ktorej som ani nevedela že tu je. Je tam kopa nádherných šiat.

,,Lýdia? Poď okamžite sem!" Zakričím na ňu a ona pribehne za mnou. Zostane prekvapene stáť na mieste. V strede sa nachádzali nádherné šaty. Dokonalo sa hodili na Lýdiu. (obrázok v médiách) Tá to v momente schmatne a bez toho aby si ich vyskúšala podíde k pokladni a zaplatí ich. Ja sa nad ňou len zasmejem. Už som chcela ísť platiť tiež, no zbadala som topánky čo sa dokonalo hodili k tým mojim šatám. Zobrala som svoju veľkosť a zaplatila spolu so šatami. Jacoba už vidím s asi desiatimi taškami plnými oblečením a topánkami. Zasmejem sa nad ním. To sme sa však už rozlúčili a pobrali domov.