Music Saved My life ♪♥

~Záskok~

Tento týždeň bol zmätkujúci. Žiaci sa pozývali na maturiťák a niekomu sa aj stalo že ho/ju pozvalo viac ľudí. Mňa samozrejme nikto nepozval. Kto by zval takú škaredú šprtku ako som ja na maturiťák? NIKTO. Hlavne keď som šikanovaná od najslávnejšieho chalana zo školy - Liama. Vtip je v tom, že môj brat to nerieši. Nikto to nerieši. Všetci sa ho boja. Zajtra je maturiťák a ja si to práve mierim do školy. Nastúpim do busu. V zadu sedí Liam s tou jeho partou. Sadnem si čo najďalej od nich. Oni si ma všimnú až keď vychádzam z busu. Jeden z nich ma zhodí na schodoch. Všetci sa tam začnú smiať. Ja však divne spadnem na ruku, ktorá ma začne dosť bolieť. Opatrne sa postavím a rozbehnem do školy. Idem otvoriť skrinku, no s tou rukou to ide ťažko. Ako fakt..? To len ja si môžem dačo spraviť s rukou keď ma zhodia dákí idioti. Vojdem teda do školskej lekárne. 

,,Ahoj Maja." Usmejem sa na doktorku. Tykáme si. Už som tu párkrát bola. Podarilo sa mi už párkrát odpadnúť na hodine... 

,,Ahoj Malia. Čo je to tentokrát?" Spýta sa. 

,,Spadla som pri vystupovaní z autobusu. Bolí ma ruka. Dá sa s ňou hýbať, no bolí to." Poviem a ona si povzdychne. Začne to prezerať a nakoniec mi to obviaže obväzom. 

,,Hlavne to nenamáhaj. Nemáš to zlomené, len mierne narazené. O maximálne dva týždne to bude v poriadku. Možno aj o týždeň. Máš to lavú ruku takže zo školy ťa neuvolním, len z telocviku. Písať totiž môžeš.

,,Usmeje sa a ja prikývnem. Napíše mi ospravedlnenku na telinu a ja vyjdem na chodbu. Podídem ku skrinke a vezmem si odtiaľ zošity a učebnice. Za dve minúty zvoní. Rozbehnem sa do triedy no do niekoho vrazím. Započujem smiech. Liam... Bez slova si zoberiem veci zo zeme a odídem do triedy. Sadnem na svoje miesto a zrovna zazvoní. Učiteľka príde do triedy a o desať minút sa tu zjaví aj Liamova banda. V ruke jeden z nich drží ružičku. Podíde k Emily a klakne si pred ňu. Ona sa vyrovná, čím pred neho vystrčí svoje kozy. Emily je jedna zo školských šlapiek. Najhoršia je však Samika, ktorá ide na maturiťák s Liamom. Ja nad nimi len prekrútim očami a zapozerám sa von oknom. Po hodine do mňa žiaci začnú hádzať papieriky, perá... proste čo prvé chytia do ruky. Ja vybehnem z triedy. Podídem ku skrinke, že si vymením učebnice. Liam ma však podkne a ja spadnem. Opäť.  Všetci sa tam na tom pekne zasmejú a odídu preč. Zrazu sa pri mne zjaví Andrew, môj brat.

 ,,Si v poriadku?" Spýta sa a ja na neho vrhnem vraždiaci pohľad.

,,Hah, že ťa to vôbec zaujíma... Nikdy si to neriešil, nechal si ich nech mi robia zle. Šikanujú ma už štvrtý rok, tak prečo sa o to vlastne zaujímaš až teraz? A aj tak si nič nespravil." Poviem naoko pobavene a drzo, čo ho zaskočí. Prevrátim nad ním očami a poberiem sa domov. Úprimne... je mi jedno že je ešte škola, dnes na to nervy naozaj už nemám. Zamknem dvere od izby a zhodím sa na posteľ. Pustím si pesníčky na upokojenie. Začnem si spievať. Nakoniec sa odoberiem do kúpelne. Napustím si vaňu a začnem relaxovať.

.........................

Zazvoní mi mobil. Mama. 

,,Prečo si nebola od druhej hodiny v škole?" Spýta sa karhavo. 

,,Bolo mi zle. Vracala som, tak som šla domov..." Zaklamem. To zaberie a ona hovor zruší. Chvílu na to začnem premýšľať nad celým svojim životom. Hah.. ako tak sledujem, nie je moc šťastný... Nad spomienkami a myšlienkami za až tak zamyslím, že sa rozplačem. Z toho všetkého mám pocit že mi za chvíľu vybuchne hlava. Vôjdem do kúpelne a bez rozmýšľania do ruky vezmem žiletku. Prvýkrát za celý život ma to všetko dohnalo k tomuto až dnes. Spravila som si na pravej ruke pár čiarok. Štípalo to, no potom som tú bolesť ani nevnímala. Pozerám sa na kvapky krvy padajúce do umyvadla. Zmiešam ich s vodou. Vyzerá to ako vodovka... Tie čiary mi po určitom čase zaschnú. Skoro ani nie sú vidieť... Mágia, však?