Sociálny experiment

Prológ I.

Celú váhu tela preniesla do čela, ktorým sa opierala o chladné sklo.Nechcela hlavou preraziť múr, jej postoj nebol násilnícky ani nevykazoval žiadne náznaky rebélie. Nie.Alexandra Colfer Riordan, bájna strojkyňa Časostroja, ľudská žena ktorá svojou inteligenciou predčila aj najlepší Umelý systém moderných čias, nevyvíjala voči nepriazni osudu žiaden odpor.Iba tam tak stála. Zo zvesenými ramenami.
Zničená.

Zúbožená.

Zdecimovaná do poslednej makromolekuly.
A termoskeny v prilbách stráží so zvrátenou spokojnosťou konštatovali, že pre nich nepredstavuje najmenšiu hrozbu. Väzenkyňa sa podľa ich neomylných výpočtov rovnako potupne, ako vyzerala, aj cítila. Porazene prijímala ortieľ smrti.

V kútikoch očí ju pálili slzy. Lomcujúce prudké návaly emócií sa s vypätím všetkých síl snažila krotiť hlbokými nádychmi a výdychmi. Do moku kostí prenikajúci, paralyzujúci chlad a strach, vyháňala myšlienkami na časy minulé... No ako sa do prítomnosti čoraz badateľnejšie zahryzával zub času, ako okolie začala s čoraz väčšou intenzitou napĺňať predzvesť desivej budúcnosti, začala prehrávať vnútorný boj.

Jemná triaška jej ovládla celé chodidlá a premenila ich na huspeninu. Tik v roztrasených rukách už nemal na svedomí jej pokročilý vek a zmes s ním spätých nemocí, boli to Beznádej a Zúfalstvo, ktoré jej brali aj poslednú hrdosť, čo v sebe dokázala nájsť.

Buch buch. Buch buch.
Ozývalo sa splašené srdce nástojčivejšie, než jej stihol za zatvorenými viečkami preblikávať útržkovitý sled spomienok.
"Nechcete si sadnúť?" Spýtal sa službukonajúci strážnik, ktorý skôr z povinnosti, ako z vážnejšieho záujmu, reagoval na nepriaznivé výsledky jej telesných funkcií.

Alexandra pomaly pootvorila oči. Štrbinkami, ktorými jej do zreničiek preniklo ostré svetlo videla, ako jej teplý dych pri kontakte s mrazivou stenou cely vytvára na skle fliačik pary. Pulzujúca vyzrážanina, hoci čarokrásna v tom, ako neustále menila svoje tvary, jej zakrývala výhľad na scénu oproti.
Narovnala sa a sklo rázne utrela do rukáva.
"Nie. Takto je mi lepšie."
Lenže potom, čo už jej horúca hlava nemala žiadnu oporu, znášala pohľad na spútaného muža za bariérami cely oveľa ťažšie.
Svet sa jej začal zahmlievať pred očami, keď si opäť uvedomila tie desiatky kamier podrobne moniturujúcich každučký jeho pohyb. Každučký nervový vzruch, myšlienku, delenie novej bunky. Nevedela či to mal na svedomí vodopád sĺz, čo sa jej v návale slabosti vyvalil z očí, alebo sa o ňu pokúšali mdloby, ale detaily toho prekliateho prístroja, ktorý ho spovedal, sa jej zliali do veľkej ničnehovoriacej machule.

Keď sterilné ticho miestnosti prerušil škrípavý zvuk pritiahnutej stoličky a ona pocítila na ramene oporný stisk, nakoniec neprotestovala. Zvalila sa na ňu ako kôpka nešťastia.Prostá drevená sedačka, rovnako ako stôl, lampa a červený, plastový kelímok s čajom, boli konštruované na mieru - špeciálne pre ňu. Dokonalé imitácie domovského prostredia z jej Času. Úbohá a vopred odpísaná, do samotných pekiel porúčaná, snaha o akési spríjemnenie pobytu.Alexandra od oného ochotného ľudského avatara - peknej blondínky v rovnošate až neprimerane špičkového bojového komanda- prijala papierovú vreckovku. A neokrôchane sa do nej vysmrkala.Bolo jej z toho všetkého na nič.V živote si preskákala vskutku obdivuhodné množstvo zlého. Spokojný skon svojich rodičov. Násilný priebeh prvej atómovej vojny, aj jej dozvuky. S hrdo vztýčenou hlavou dokonca zvládla aj diagnózu rakoviny! Nehovoriac o šokujúcom priznaní muža, ktorého celý život úprimne milovala a ktorý jej tvrdil že je z budúcnosti...Dokonca ani prehliadka nevýslovne parazitického sveta, ktorý vznikol na rádioaktívnych troskách toho jej, ju nezlomil viac, ako to, čoho bola práve svedkom.Bohapustá poprava jej druha. Verejná smrť nevinnej... bytosti, ktorá Alexandru milovala tak bezhranične, že v snahe zachrániť jej chradnúce ľudské telo porušila najvyšší prírodný rád, transportovala ju v čase a pokúsila sa o záchranu modernou medicínou.A môžu si všetci hovoriť čo chcú, môžu sa snažiť natrepať jej do hlavy falošné pravidlá, zákony a vízie, aj keď ani zďaleka nie je na takej vyspelej úrovni ako oni, vie, že celá šaráda okolo kauzy "Riordan/Colferová" je bohapustá hra!Súd už dávno pozná rozsudok. Celý ten "nezávislým" procesom preplitvaný čas, tu ide len o média. O príbeh. A možno tak trošku aj o presvedčenie naivnejších občanov, že veci tak skutočne majú byť. A to, čo sa zvrchovanosť chystá v mene Systému urobiť, je správne.Nezazrela náhodou pri stretnutí s Vodcom v jeho oku neskrývaný záblesk vyhrážky, že takto dopadne každý, kto sa jeho pravidlám vzoprie? Áno. Určite áno.Takže preto ich oboch toľko mučia? Aby boli výstrahou ostatným?Nestranná Najvyššia umelá inteligencia si predsa žiadnym doktoríkom archeológie po hlave skákať nenechá. Za normálnych okolností určite podobný neprístupný prehrešok potrestala ešte skôr, ako sa odsúdenec vôbec zmohol na obhajobu.No ona je strojkyňa Časostroja a toto všetko...Toto všetko ju bolí.Ako keby ju za živa trhali na kusy. A nie, nemyslela to ako otrepanú knižnú repliku z nejakého romantického bestselleru. Ten pojem, plný bolesti a zúfalstva, myslela smrteľne vážne. Tak vážne, ako si nik, kto jej život neoskúsil na vlastnej koži, nevie predstaviť."Prečo je ticho?" Spýtala sa, keď ju prúdy šťastných spomienok z obdobia, keď ešte boli s Verdantom mladí a šťastní, možno nie tak úplne normálny párik na Zemi, nečakane vypľuli do reality. A ona zistila, že obrazovka sudcu už dlhšiu dobu nekomunikuje.Blonďavá avatarka jej odpovedala opatrne - tak jemne, nakoľko jej to len citová bariéra dovolila. "Najvyššia vypracuváva konečný verdikt."Stuhla, dlane stískajúce operadlo stoličky jej zbeleli a nechty sa zaryli do dreva.Ochranka, vzhľadom na jej rapídne sa zhoršujúce zdravie, snažiac sa o akú takú záchranu situácie, rýchlo dodala: "Avšak vzhľadom na spornú výpoveď popísaného ďalšieho pravdepodobne neoprávneného manipulovania s vami, ako s objektom v zatiaľ neznámom časopriestore, na ktorom staval Verdant Riordan svoju obhajobu, Najvyššia vystavuje druhú kauzu. Jej predčasné zhodnotenia, preverenia a závery musí zaradiť do konečného posudku, takže to môže ešte chvíľku trvať...." To na konci malo byť povzbudivý úsmev? Niečo ako - uži si tých pár minút navyše?"Čo máte na mysli pod tou spornou výpoveďou?""Časť, v ktorej doktor tvrdí, že v období, ktoré je v našich dokumentoch zaznamenané a patrične podložené, ste k žiadnemu výsledku ohľadom Časostroja nedospeli. A ani v žiadnom, jemu blízkom."Alexandre na tvári pribudli ďalšie vrásky nepokoja. Áno, pamätala si na to. Keby vtedy Arthura nespoznala, z jej vedeckého výskumu by doteraz nebola ani čiarka."Argumentácia, v ktorej váš manžel na svoju obranu tvrdí, že MUSEL zasiahnuť aby ste dospela k správnym výsledkom, inak by Časostroj vynájdený nebol a citujem - Nemal by sa tým pádom ako, a hlavne KDE vrátiť-, nehovoriac o ostatných, dôležitejších, s tým súvisiacich záležitostiach, je veľmi nezvyčajná."Alexandra bola ohľadom tohto faktu prešetrovaná už pred niekoľkými hodinami. Výsledok pitvy jej mysle, ktorá nemohla inak, než len potvrdiť celú výpoveď, sa však doteraz nedozvedela."Je teda možné, že Najvyššia zmierni rozsudok?" Tá otázka z nej vypálila úplne spontánne, bez rozmyslu, ako učebnicová ukážka príslovia "topiaci sa aj slamky chytá".Ešte skôr než to dopovedala, si svoju chybu uvedomila. Vodca jej predsa jasne povedal, čo ich oboch čaká... A Utópia alebo nie, byrokracia a úplatkárstvo sú stavebné kamene každej civilizácie. Nebola pre nich najmenšia šanca na záchranu. Nie ak je takzvaná Nezávislá inteligenicia iba kopa stroja, v rukách toho diktátora.Ale ten pocit že vy to viete! Viete ako sa to všetko skončí a predsa vás nútia sa na to pozerať!Z opuchnutých očí sa jej vyvalila von ďalšia dávka slanej vody. Tentokrát prejav slabosti nepotláčala, plne sa oddala smútku a vyhýbavú odpoveď blondínky "Myslím že len nepatrne" vzala na vedomie iba okrajovo.

Z otupeného zízania na červený kelímok ju prebral dotyk. Jeden z ďalších dvoch mužských strážcov ju poklepal po ramene a hlavou naznačil za jej chrbát."Bude prehlásenie."Alexandra Colfer Riordan, TÁ ktorá bola obdivovanou hrdinkou rozprávok na dobrú noc a na ktorej podkladoch jej excelentného vynálezu vznikla najmocnejšia rasa Systému, pomaly vstala.Prijala pomocnú ruku, čuchtavým krokom prešla tak blízko ku rozhraniu jej vezenia, že dych sa na skle pred ňou opäť vyzrážal na fliačik pary a hrdo dvihla hlavu. Hoci vedela, že on ju za falošným hologramom bielej tapety vidieť nemôže, do kruhu pary prstom nakreslila srdiečko.Milovala ho. A bude ho milovať navždy, nech to trvá, koľko má."Nezávislá inteligencia Alfa, zo zákonom udeleného poverenia Najvyššej súdnej moci Nultého systému, na základe dôkladného posúdenia obvinenia a obhajoby, týmto verejne prehlasuje doktora Arthura Verdant Riordana, vinným v plnom rozsahu."Už nebolo jedinej slzy, ktorá by jej mohla pomôcť vyplaviť to trápenie. Nezmohla sa na jediné slovo, jediný náznak odporu. Krutá realita jej vzala vzduch z pľúc aj silu z nôh, a ona sa bezmocne zosunula na zem."Vzhľadom na poľahčujúce okolnosti týkajúce sa iného pravdepodobného manipulovania s objektom Colferová, mu bol za priestupky: za A) opakovaného nezákonného vstupovania do pôvodnej línie času za B) otvorenej manipulácie so živými objektmi a za C) transport živého objektu z nepatriacej časovej zóny do prítomnosti a to bez akéhokoľvek prehodnotenia a schválenia zodpovedných funkcionárov, vymeraný rozsudok okamžitého odobrania hodnosti, diplomov a identity. Podľa nariadení Ústavy bude obvinený zbavený všetkých spomienok, označený znakom zločincov Prvého stupňa a určený po zvyšok života, bez možnosti odvolania vykonávať verejnoprospešné práce podľa usúdku nadriadeného.Najvyššia nezávislá Inteligencia ďalej prehlasuje že objektu Colferová bude zavedená deletácia..."Čo presne sa už s ňou samou malo stať, nezachytila. "Poľahčujúce" odsúdenie jej druha, ešte niekoľkonásobne horšie ako trest toľko nenávidenej smrti, jej spôsobilo takú bolesť, že jej psychicky vyžmýkaného ducha pohltila čierna hmla.