Unesená - part 2: Temné tajomstvá ✅

part 40

Opatrne som si povyberala triesky a rameno som si obviazala rukávom z mikiny.
Vybrala som sa naprieč chodbou. Na jej konci som si uvedomila, že vôbec nie je taká dlhá ako sa zdala. Zhlboka som sa nadýchla a s rovnako hlbokým výdychom som stlačila kľučku. Takmer som vykríkla od radosti, keď som si uvedomila, že som bez najmenších ťažkostí otvorila dvere. Z radosti mi však ubudlo, keď som zbadala tmavý neznámy priestor pred sebou. Žiadne svetlo, ktoré by naznačovalo koniec a žiadne náznaky ľudskej existencie.
Zvesila som teda lampáš z chodby za mnou a zasvietila som si pred seba. Ničotné nič, z ktorého sa ma zmocňovala úzkosť. Vykročila som neznámou chodbou. Jedinou spoločnosťou mi tu bolo kvapkanie vody z vlhkých stien.