You are //Yoonmin

🌈1🌈

Ako každý rok, dopadla oslava mojich narodenín nad moje očakávania. Darčeky boli skvelé, dokonca aj ľudí prišlo o mnoho viac, než minule. No jedna vec mi stále vŕta hlavou, čo myslel Namjoon tým, že sa mám tešiť na večer? Síce mi prezradil, že chystá prekvapenie a o ôsmej večer mi napíše správu, no viac mi nepovedal. Neviem, čo mám čakať, ale ak to bude opäť nejaká ľahká žena, nech si ma neželá. Stačilo mi to minulý rok, znova by som to už nezvládol. 

Tak, ako povedal, došla mi správa, na minútu presne.

Namjoon hyung: Príď o chvíľu dole, bude ťa tam čakať Tae s Hoseokom :))

Me: Okej?

Na nič som nečakal, uzamkol som mobil, hodil ho spolu s kľúčmi do vačku a opustil priestory bytu. Netuším, čo ten pabo chystá, no celkom som sa na to začal tešiť.

Ako spomínal Joon, chalani tu už boli. Chcel som sa s nimi pozdraviť bratským objatím, no nestihol som, pretože mi v sekunde zaviazali oči neznámou šatkou a hodili ma na zadné sedadlo auta.

,,Je to naozaj potrebné?"

,,Joon na tom trval. Prepáč nám to," odpovedal mi počas šoférovania Hobi. Vedel som, že je za volantom on, pretože je jediný, kto má z našej partie vodičák, či auto.

,,V pohode, len ste mohli byť jemnejší. Počkať, kam to vlastne ideme?"

,,Nesmieme ti to povedať, uvidíš sám. No som si istý, že sa ti to bude páčiť," odpovedal tentoraz Taehyung. On ma pozná, takže ak povie, že sa mi to bude páčiť, naozaj to tak bude.

.

Po približne pätnástich minútach cesty sme konečne dorazili do cieľa. Pre mňa to bolo neznáme miesto, jednak som stále vďaka šatke nič nevidel, no nepomáhal mi ani ten fakt, že som sa sem len pred nedávnom prisťahoval, takže to tu príliš nepoznám.

Len, čo ma vytiahli z auta, počul som cvaknutie zámku a otváranie dverí, ktoré nepríjemne zavŕzgali. Hneď na to ma chytili niečie ruky a postrčili vpred.

,,Kľud, to je len Hobi," oznámil mi Tae, ktorý za nami pravdepodobne zatvoril dvere.

Chvíľu sa nič nedialo, boli počuť len tlmené hlasy a kroky, ktoré mi naháňali celkom strach.

,,Dobre, dajte mu to už z očí," rozkázal hrubým hlasom Namjoon. Na to sa ku mne niekto priblížil, strhol mi šatku a tým mi dovolil trochu sa poobzerať.

Stáli sme v čiernej miestnosti. Bola takmer prázdna, až na zopár klietok. Všimol som si, že jedna bola prikrytá bielou plachtou.

,,H-hej, Namjoon hyung... čo je vo vnútri?" Opýtal som sa trochu roztraseným hlasom a posunul som sa k nemu bližšie.

,,Predsa tvoj darček," povedal s miernym úšklebkom na tvári a pomalým krokom prešiel ku klietke. Taehyung s Hobim k nemu tiež podišli, niečo si pošepkali a strhli plachtu dole.

,,Čo to ku*va je?" Ukázal som na niečo schúlené vo vnútri.

,,Kľud, Gi. To je tvoj darček. Veď vieme, ako si stále básnil o tom, že chceš hybrida." To, čo povedal, bola síce pravda, no ešte som na to nebol pripravený. V živote som nemal ani len psa, tak ako sa mám postarať o toto stvorenie?

Zatiaľ, čo som to malé, spiace klbko pozoroval, Hobi s Joonom pozdvihli klietku a smerovali s ňou k autu. Ani ich nezaujímalo, že tam nehybne stojím, len ho naložili do kufra a Tae mi opäť nasadil šatku.

,,Prepáč, ale nemal by si poznať túto časť mesta," prehovoril na mňa, zatiaľ čo ma viedol smerom k autu. Nič som mu na to neodpovedal, len som prikývol hlavou.

.

Keď sme prišli naspäť pred náš dom, všetci rýchlo vyšli z auta, len mňa tu zamkli. Vybrali to malé, zlaté klbko z kufra a vyniesli ho hore, do môjho bytu. Taehyung mal kľúče, tak by im nemalo robiť žiaden problém, dostať sa dnu.

Po asi šiestich minútach ma konečne pustili z auta a oslobodili moje oči od tej nechutnej látky.

,,Máš ho v obývačke, volá sa Jimin. Pred tebou ho mal jeden človek, no ten ho vrátil, pretože ho omrzel. Počas prenášania sa nezobudil, tak sme ho nechali v klietke. Ešte nejaké otázky?" Vychrlil na mňa Namjoon. Potrvalo chvíľu, kým som to všetko spracoval.

,,Naozaj si mi kúpil hybrida? T-to muselo byť drahé, ďakujem,  ale nemal si-"

,,Kašli na to, zložili sme sa na to traja. Som rád, že si rád, no už utekaj za ním." Nečakal som ani sekundu a urobil som tak, ako mi povedal.

Keď som dobehol do bytu, maličký už bol hore a rozkošne sa obzeral okolo seba. Hneď, ako ma zaregistroval, nastražil ušká a naklonil hlavu trochu na bok.

,,Ahoj, Jiminie," povedal som najviac milo, ako to šlo a odomkol som mu klietku. V jeho očiach bol zreteľný strach, tak som o pár krokov ustúpil. Po chvíli vyšiel von a začal si ma nedôverčivo prezerať, čomu som sa musel uchechtnúť.

,,Ja som Min Yoongi, tvoj nový majiteľ. Budeme tu teraz spolu bývať, čo ty na to?" Dopovedal som s úsmevom. Trochu som tým riskoval, no podišiel som k nemu bližšie. Po chvíli uvažovania, som k nemu natiahol ruku a prešiel mu ňou po líci. Maličký sa zachvel, ale neodtiahol sa. 

,,Povedz mi niečo o sebe, Jiminie."

,,J-ja... volám sa P-park Jimin a mám 19 rokov," dostal zo seba, zatiaľ čo moja ruka stále spočívala na jeho tvári. Tváričky toho rozkošného stvorenia nabrali na ružovej farbe a pravdepodobne od nervozity sa začal hrať so svojím jemnučkým chvostom.

,,Dobre, potom mi o sebe povieš viac. Ale teraz... si unavený? Nechceš si oddýchnuť?" Nerád, ale dal som ruku z jeho líčka dole, pretože som videl, že je z toho celý nesvoj. 

,,Áno pane, som trochu unavený. Mohol by som si ísť ľahnúť?"

,,Určite áno, ale mám jedno pravidlo. Nehovor mi pane. Chcem, aby sme si boli rovný. Hovor mi jednoducho Yoongi, dobre, maličký?" To, ako po mne celú dobu pokukoval, ma dostávalo do kolien. Musel som sa veľmi držať, aby som ho hneď v prvý deň nepretiahol.

,,D-dobre, Yoongi. Mohol by som dostať aj nejaké jedlo? Už s-som dávno nejedol," priznal zahanbene, zabodol pohľad do zeme a sklopil uši.

,,Iste, pôjdeš si ľahnúť a ja ti donesiem niečo pod zub," nečakal som na jeho reakciu, schytil som ho ako nevestu a odniesol som ho do svojej spálne. Keďže to nečakal, trochu vypískol, no potom sa na mňa natlačil.

Keď sme došli do mojej izby, pomalinky som ho položil do mojej postele. Chvíľu som váhal, no potom som si k nemu ľahol a pritúlil som sa k nemu. Od neho sa mi donieslo len sladkého pradenia. Keďže bol ku mne chrbtom, rukou som mu začal putovať po tele, až som sa zastavil pri jeho huňatom chvostíku.

,,Páči sa ti?" povedal nesmelo Jiminie, po čom sa ku mne otočil čelom.

,,Páči a veľmi. Celý sa mi páčiš," zašepkal som blízko jeho uška a zadíval som sa mu na jeho krásne, plné pery.

,,Môžem ťa pobozkať?" Moja otázka ho zaskočila, no na jeho tváričke sa zrazu objavil rozkošný úsmev.

,,Áno," pošepkal tým najroztomilejším spôsobom. Nečakal som ani o sekudu viac a uskutočnil som náš bozk.

Za toto sa budem musieť tým trom magorom ešte zopárkrát poďakovať.

_______________

Annyeong *-*

Na prianie pre Baethetic ❤🌼
So hope u like it :33 ❤