Brother's princess

Twoo

On sa vrátil. On sa vrátil. Údery môjho srdca sa každú milisekundu zväčšovali. Najradšej by som mu jednu vylepila a vyliala si moje boľavé srdce, povedala všetky moje trápenia ktoré som kvôli nemu prežívala ale ja som tam len stála tupo pozerala na jeho úsmev.

-Ahoj- nakoniec prehovoril ako prvý. Bože ako mi chýbal jeho hlas, jeho úsmev. Mala som chuť ho objať. Jediné čo som urobila bolo, že som mu vrazila facku a zavrela mu pred nosom dvere. Pomaly som sa viezla dole dverami a začala zvlykat.

Som na neho naštvaná ale vrátil sa. Prečo by sa vracal? Nenávidel to tu, tak prečo? Po chvíľke rozmýšľania som usúdila, že sa správam ako jeho bývala, však je to len môj brat a ja jeho sestra.

S myšlienkou , že tam už nebude stáť, čo ho som sa bála som pomaly otvorila dvere. Stál tam, zdvihol zrak zo svojich topánok na mňa. V jeho očiach bol smútok, bolesť. Na nič iné ako objatie som sa nezmohla.

Pomaly som vdýchla jeho vôňu. Už som skoro zabudla aké je to omamujúce. Kokos zmiešaný s vanilkou pôsobil upokojujúco.

-Ahoj, princeznička- až po chvíli sme sa od seba odpojili (wtf?). Už teraz mi chýbalo jeho objatie. Odstúpila so mod dverí a tým dala náznak aby vstúpil.

-Čaj, káva, minerálka?- povedala soom s kamennou tvárou a naznačila aby išiel do obývačky.

-Čaj, ďakujem- periferne som videla ako sap o celom dome obzerá. Prezeral si všetky naše fotky z dectva. Zbadala som jemný smutný úsmev na jeho tváry a zo sklopenou hlavou si sadol naspäť. Zahnala som slzy a pokračovala v mojej robote

-Ahoj Lilly, som dom..- otočila som sa za hlasom a zbadala zaskočenú mamu, ktorá z otvorenými ústami pozerala nab rata ako na zjavenie.

-Ahoj, mami- hneď jej skočil do náručia a objal ju.

-Neskutočne si mi chýbala-