Ciao ľudia dávam vám tu tretiu kapitolu príbehu, keďže ma k tomu dokopali kamoška a spolužiačka :D (díky Niky a Kača ;)) keď sa vám bude páčiť, vaše znamenie bude votko :) a poprípade koment ;) dúfam že sa to bude dať čítať, myslím že to je hrozné (a sorry že som to sem dala až dnes, ale predošlé dni ma nič ma nenapadlo :P)
,,Kto si a čo robíš v mojej hlave? Nebláznim alebo som schyzofremička?"
Spýtala som sa v duchu samú seba. Bola som prekvapená a súčasne aj vystrašená že mi odpovedá neznámy hlas v mojej hlave.
Aby som nebola moc nápadná, chvíľku som sa započúvala čo hovorila Klára o tom hercovi so seriálu Doctor Who aby mi nič neušlo z debaty, ale Hlas mi hneď aj odpovedal:
Po prvé neblázniš, po druhé som v tvojej "hlave" už od narodenia a mimochodom, ostatní ma volali síce Veľká vládkyňa podsvetia, ale ty ma môžeš volať jednoducho Persephone.
Vtedy mi ťuklo: Persephone bolo predsa to meno čo spomínala tá záhadná žena vo sne ktorá ma prosila o pomoc.
No len čo som sa jej chcela spýtať daľšie otázky, prerušila ma:
Áno, hovorila moje meno, ale prosila o pomoc nás obidve. Preto som sa ozvala až teraz, keď si prejavila jednu zo svojich synaisthímata, vďaka čomu sa mi otvorila "brána" do tvojej hlavy.
,,Lara, deje sa niečo? Dnes si iná ako inokedy."
Strhla som sa, len čo som počula svoje meno. Tak hlboko ponorená do konverzácie s bohyňou som aj zabudla vnímať okolitý svet.
Dokonca sa mi podarilo prepočuť otázku Niky.
,,Prepáč, nepočula som ťa, zopakuješ to?"
,,Že čo sa deje, lebo sa správaš úplne inak ako inokedy."
Dopovedala a zastavila sa pri mne, zatiaľ čo ďaľší sa od nás vzďalovali.
To aj sedí, pomyslela som si v duchu.
,,Je mi trochu zle, ale inak som v poho. Choď s nimi len sa napijem vody. Ja vás hneď dobehnem."
Usmiala som sa na ňu a pozrela smerom kam šli ostatní.
Niky si ma premerala neistým pohľadom, lebo hneď vedela kedy klamem:
,,Aha, nechceš aby som ťa doprevadila domov, keď ti je zle?"
,,Nie, nie netreba, ver mi. Asi som sa zle vyspala."
A v tej chvíli som strčila ruku do tašky po fľašku súčasne zabraňujúc pokračovaniu konverzácie.
Niky to hneď pochopila a otočila sa na podpätku (aj keď mala Conversy :D) smerom k bande.
Viem, že som sa k nej správala príšerne na najkamošku, ale bála som sa čo spravím nielen jej, ale aj ostatným keď ma naštvú, lebo bohyňa vo mne bola nevyspytateľná.
A vlastne čakať: WTF???!! V mojej hlave sa mi prihovára sama bohyňa pekla???
,,Pokoj" hovorila som si, ,,to je vedľajšie, pôvodne som sa jej chcela spýtať úplne inú otázku.
Keď som si priložila fľašku k perám, spýtala som sa Persephone v hlave:
,,Čo je to tá synaismáta?"
Nič. Ticho. Keď ma už nebavilo čakať na jej odpoveď, pohla som sa smerom k priateľom, ktorý už boli poriadne ďaleko.
Persephone v strede cesty dala o sebe vedieť:
Poviem ti to, ale do budúcna niesom bohyňa pekla ale podsvetia!!! V ňom je AJ peklo AJ nebo! To si láskavo zapamätaj! A synaisthímata je prejav rôznej emócie: vtedy sa vie ktokoľvek kto je v tvojom tele najľahšie dostať do duše, lebo v tej chvíli sa vytvorí medzi nimi veľmi tenká hranica, preto keď si smutná plačeš alebo keď si nahnevaná máš chuť niekoho udrieť- to je prejav pocitu telom.
,,Fajn, ďakujem za prednes, ale prečo si mi neodpovedala hneď?"
Urazila si ma tou poznámkou ako pekelná bohyňa! A okrem toho rada štvem ľudí.
,,Na tom jedinom sa zhodneme," odpovedala som jej pozitívne, ,,a to znamená, že teraz nemôžem voľne rozmýšľať, keďže ťa mám v hlave?"
Kto vie.
Lišiacky odpovedala. Ten tón hlasu sa mi nepáčil.
Len čo som s kamošmi prekročila prah školy, hneď zvonilo takže sme sa museli rozísť.
S Nikou som smerovala na prvé poschodie, kde sme mali mať dejepis. Bohyňa pekla (a just ju budem tak volať) bola ticho, čo bolo skvelé, aspoň som sa mohla normálne baviť o babských veciach.
,,Oooo babenky, pozrite kto tu je!" Len to nie... Prosím len nie ona a nie teraz...
Je to dlhé, dúfam že sa vám to dobre čítalo, ak hej, votko na pokračovanie, komentami ma len opravíte aby to bolo lepšie :3
