Kliatba

1. časť

Henry si prehrabal vlasy. ,, To sa vyrieši. Musí". Chcel zachovať pokoj ,ale nešlo mu to musel sa hrať s vlasmi. ,,Môj osud sa už nezmení". Povedala vážnym hlasom Regina. Henry ju objal. ,,Ja nájdem spôsob ako ťa zachrániť,ver mi." Regína smutne povzdychla. ,, Nerob si falošné nádeje". Do očí sa jej nahrnuli slzy.

,,Mami ty nezomrieš. Nesmieš". Regina sa postavila a prešla k oknu. Bola rozrušená z toho ako žije Henry  vo fantázii že bude všetko v poriadku. ,,Príjmi už pravdu". Henry sa naštval. ,,Myslíš, že ťa nechám len tak zomrieť ? Tak to si na omyle".

Treskol do stola a rozbehol sa von z domu. Utekal po uliciach Storybrooku a slzy mu máčali tvár. Zachráni ju aj keby ho to stálo všetko a rozbehol sa k obchodu Golda. ,,Môj podarený deduško mi zaiste pomôže" Povedal ironicky a pretočil očami...

Henry otvoril oči. V hlave cítil bodavú bolesť ako keby mal v hlave  zapichnutých stovky ostrých čepelí. Hrdlo ho pálilo akoby celé hodiny kričal. Pozviechal sa zo zeme a svet sa mu roztočil. Na chvíľku zatvoril oči a šúchal si boľavé spánky. Bolesť pomaly ustupovala. 

Znova otvoril oči a zaostril na priestor pred sebou. Lesy. Všade boli lesy a on vedel že miesto kde sa nachádza určite nieje Storybrooke. Netušil ako sa sem dostal, ani kde sa nachádza. Snažil sa spomenúť si na to čo sa stalo, ale vybavila sa mu iba spomienka na rozhovor s Reginou. Koľko času prešlo od ich rozhovoru ? žije ešte Regina ? Srdce mu nepríjemne stislo. 

Rozhodol sa, že musí zistiť kde vlastne je. Začal očami skenovať obzor a do očí mu udrela lesná cestička. Vybral sa po nej a dúfal, že sa mu čoskoro vrátia spomienky. Kráčal a snažil sa si to v hlave urovnať.  Myšlienky mu pochodovali  hore dole. Spôsobil som niečo zle ? Dozviem sa čo sa stalo ? Spôsobil som to ja ? 

Cestou stretol dve dievčatá ktoré sa veselo rozprávali a ich smiech bolo počuť na celý les a Henrymu tie ich farby smiechu, podobajúce sa híkaniu prasiatok dráždili sluchové bubienky. No, ale keď chcel vedieť kde je musel sa im prihovoriť. 

,,Ahojte. Ja len, kde sa to nachádzam ?".  Obe dievčatá vybuchli do smiechu a Henry sa mal chuť zabiť z toho, že ten smiech musel počúvať. ,,Si v lese". Dostalo zo seba jedno dievčat. ,,Také slovo ťa nenaučili ??". Pridala sa druhá a Henry im chcel vylepiť, ale kedže je džentlmen neurobil to. ,,Pýtam sa na oblasť". Povedal Henry vážne. ,,Začarovaný les". Dostali zo seba. ,,Konečne vaše ústa povedali niečo  osožné".  

Dievčatá sa prestali smiať a zarazene sa pobrali preč. Bolo počuť už len ich šuškanie: ,, Ten to nemá v hlave v poriadku..."

Henry si ich však nevšímal a snažil sa stráviť fakt,že sa sa nachádza v Začarovanom lese. Ako sa sakra dostal až sem ? No vedel, že na to musí prísť. 

V diaľke sa začala vynímať dedina a Henry dúfal, že zistí viac ako od tých dievčat ktoré mali rozum vo veľkosti hrášku. Zrýchlil svoje tempo, lebo chcel čím skôr prísť do dediny. 

Zrazu započul zvuk konských kopýt, ktorý stále silnel.  Henry sa rýchlo skryl za strom a čakal čo sa bude diať. 

Na ceste sa zjavili kone ktoré ťahali nádherný koč ozdobený zlatom. Koč zastal pred stromom za ktorým sa skrýval. 

Zlá kráľovná sedela v koči a rozdávala okrem zlej nálady aj príkazy: ,,Určite som tu niekoho videla a vy ho nájdete". Sluha odpovedal: ,,Kráľovná, ale ved tu nikto nie je".  ,,Chceš povedať, že som hlúpa a neviem čo vidím ? Tak počúvaj hlúpy si tu jedine ty že riskuješ ohnivú guľu ktorá ta spáli na popol". Hromží kráľovná. ,,Ossspravedlňujem sa hnneď to tu prehľadáme". Hovoril koktavo preľaknutý sluha. 

Sluhovia začali hľadať a kráľovná po nich vrhala výhražne pohľady. Henry nemal kam ujsť, no aj tak začal bežať. Sluhovia ho hneď zazreli a rozbehli sa za ním. ,,do prdele tak toto mi vážne vyšlo" Frflal Henry nad tým aký hrozný bol tento nápad. 

Netrvalo dlho a chytili ho a doviedli ku kráľovnej. Kráľovná sa víťazoslávne usmiala: ,,chlapče ty nevieš, že predo mnou sa neuteká ?". Henryho prepadla nervozita. Zrejme si ho nepamätá čo jej povie ?   No vyšlo z neho to najhlúpejšie čo mohol povedať. ,,Prepáč mami". Hneď ako to dopovedal sa mal chuť prefackať.  

Kráľovná sa rozosmiala. ,,chlapček si ma pomýlil s mamičkou ? To my ale lichotí". Henry sklopil hlavu. A je to definitívne. Nepamätá si ho. 

,,ako sa voláš ?". Spýta sa napokon kráľovná. ,,Henry. Som Henry".  Kráľovná sa zatvárila ako keby sa jej mihla spomienka, no to bolo hneď preč.  ,,odkiaľ si prišiel ?". Henry vedel, že to jej povedať nemôže. ,,to vám nepoviem". Kráľovná sa nahnevala. ,,takže nepovieš ?!". Syčala . ,,Nie nepoviem". To ju naštvalo ešte viac. ,,Možno mi to povieš keď  budeš v žalári! Berte ho!  No výborne pomyslel si Henry.