Bad girl (SK)

9. lekcia

„Elizabeth?"

„Čo chceš Ian?"

„Musíš byť vždy taká nepríjemná? Chcel som sa ťa len na niečo opýtať."

„Už si si na to mohol zvyknúť. A na čo?"

„Ja len že... Ja som chcel aby... Ja..."

„Už sa konečne vymáčkni. Si taký nervózny, akoby si ma pozýval na rande."

„Ved to aj robím.. Teda nie. Prepáč. Ja... Ja ťa absolútne nepozývam na rande. Ja len... V žiadnom prípade to nie je rande. Ja.. Chcel by som ťa pozvať na večeru. Len ako kamarátku pravdaže. Moji rodičia usporadúvajú nejaký večierok a chceli, aby som niekoho pozval. Ja nemám koho pozvať, tak som si myslel, že..."

„Kedy to je?"

„Túto sobotu. Počkať. Ty chceš naozaj ísť ?"

„Si môj...kamarát. Urobím to pre teba."

„Wau. Tá stávka sa poriadne vypláca."

„Ja som na ňu skoro zabudla. A nemala trvať 15 dní?"

„Neviem asi. To už odvtedy prešli 2 mesiace? Čas neskutočne letí."

„Bol si niekedy na hodine matiky, ty tupec ? Rýchlejšie ťa prejde zápcha, než hodina matiky."

„Dobre. Dobre. A o tom večierku? Nebude mať tvoj otec s tým problém?"

„Nie neboj sa. Von môžem chodiť ako chcem a kde chcem. Ved vieš, len ma z času na čas zbije."

„Nebuď sarkastická prosím ťa. Ty... Nerozmýšľala si o tom že,... ved vieš."

„Čo?"

„Že pôjdeš na políciu."

„Ty si sa asi úplne zbláznil. Môj otec je bývalý policajt. Nikto by mi neuveril. A keby aj, otec by to ututlal. Ved to by ho podozrieval, že ma bije ? Na verejnosti sa chová ako dokonalý ocinko."

„Ja... Strašne ma štve, že s tým nemôžem nič urobiť. Keby si chcela, tak môžeš niekedy prespať aj u mňa."

„Vieš, že nie som šľapka."

„Ja s tebou nechcem spať,ver mi. Si môžno trápna, sarkastická a drzá, ale nie si šľapka.A aj keď si to celá škola myslí, ja viem, že nie. Chcem ti len pomôcť."

„Tak.. vdaka."

„Nie si zvyknutá ďakovať čo?

„Bud ticho! Idiot."

„A čo tvoja sestra? Ako je na tom?"

„Ona.. je doma. Nechodí ani do školy ani nikam inam. Celý deň leží v posteli. V izbe aj v kúpeľni má kameru a neustále ju sledujú. Strašne sa o ňu bojím. Odvtedy, čo to spravila nepovedala ani slovo. A najhoršie je, že mama s otcom sa tvária, akoby sa ich to netýkalo. Všetci sa hrajú na veľkú šťastnú rodinu a .."

„ a štve ťa to. Niekedy si praješ, aby si mohol len tak odísť a na všetko sa vykašlať."

„ Presne."

„Ja to mám rovnaké. Všetko je to len pretvárka."

„..."

„..."

„Ďakujem."

„Za čo ?"

„ Za to, že sa staráš. Niekedy si neuveriteľne odporná, sarkastická a neznesiteľná, ale staráš sa. Ďakujem."

„Máš za čo."

„Krava! Pokazila si náš moment!"

Ian začne po areáli naháňať El. Po chvíli ju doženie, zdvihne, prehodí cez plece a kráča do triedy pomedzi prekvapených spolužiakov.

Obaja sa smejúc poberajú na svoje miesta. Ani jeden z nich si neuvedomuje, že ten úsmev zotrváva na ich tvárach celú nasledujúcu hodinu.